TURANY. Patrí k najslávnejším rodákom Turian. Hoci kvality Alexandra Miloša Bazovského oceňovali aj v zahraničí a dostal i titul národného umelca, domáci naňho ešte dlho po smrti nespomínali práve v najlepšom.
Až postupne začali jeho meno „rehabilitovať“ a dnes má maliar v rodnom meste svoju ulicu, pamätník, stálu expozíciu v miestnom múzeu a netradičnú hovoriacu lavičku. A to aj zásluhou tunajšieho obyvateľa Ľubomíra Liskaja. Životu významného výtvarníka sa venuje už viac ako polstoročie.
Hovoriace lavičky
„Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. januára 1899 v Turanoch v rodine miestneho učiteľa. Už od mala sa u neho prejavoval nevšedný výtvarný talent a tak nečudo, že svoj prvý skromný ateliér nachádza v kabinete otcovej ľudovej školy,“ hovorí Ľubomír Liskaj.
Zvuk však vychádza z lavičky pred mestským úradom, ktorú postavili na počesť umelca.
Zamrznuté prírodné plochy korčuliarov lákajú. O ich stave napovie veľa aj zvuk Čítajte Takzvané Bazovského lavičky sú dielom sochára a rezbára z Moravy Stanislava Zormana. Aby sa návštevníci aj niečo dozvedeli zo života výnimočného výtvarníka, radnica sa ich rozhodla ozvučiť.
Prvá myšlienka vznikla už pred troma rokmi, do reality ju napokon pretavili vlani na jeseň. Stačí stlačiť tlačidlo na skrinke na neďalekom stĺpe a započúvať sa do audionahrávky.
Text pripravil a narozprával Ľubomír Liskaj. Profesiou právnik, no ku kultúre a výtvarnému umeniu mal blízko odjakživa. Sám nemaľuje, ako vraví, nemá na to nadanie, no snaží sa dostávať do povedomia tých, ktorí majú. Vrátane Bazovského.
Ateliér na povale aj v prírode
Ten sa po štúdiách na Akadémii výtvarných umení v Prahe vracia do Turian a zriaďuje si ateliér na povale pošty, kde pracovala jeho sestra. Neskôr nachádza lepšie podmienky v podkroví hostinca u Litvajov.
„Jeho skutočným ateliérom je však predovšetkým okolitá príroda. Malá Fatra, ale aj Orava a Liptov poskytujú maliarovi dostatok motívov pre jeho tvorbu. Ďalší míľnik v Bazovského živote znamená sťahovanie sa do nového ateliéru v Martine,“ pokračuje Ľubomír Liskaj.
Dodáva, že na maliarskych potulkách mu často robil spoločnosť ďalší významný výtvarník Janko Alexy.
Záujmy a talent Bazovského sa pri plátne nekončili. „Nebol len výnimočný maliar, ale aj všestranný športovec. Hral aktívne futbal, tenis, dobre lyžoval. Za zmienku stojí skutočnosť, že úspešne vystupoval v štátnom rozhlase ako spevák ľudových piesní, pričom sa sám sprevádzal na gitare,“ približuje pán Liskaj menej známe fakty o maliarovi, ktoré prekvapili aj jeho.
Do ulíc vyšli aj v Martine. Dosť bolo Fica, skandoval dav na proteste Čítajte Posledné roky života trávil aj s manželkou v Trenčíne. Niekoľko rokov pred smrťou, v roku 1964, mu udelili titul „národný umelec“ za celoživotné dielo. V tom čase už bol Bazovský vážne chorý a o tri roky neskôr zomiera vo veku nedožitých sedemdesiatich rokoch. V Trenčíne vznikla aj galéria na jeho počesť.
Budovateľský obraz namaľoval po svojom
„Turany si pamiatku významného rodáka uctili so značným oneskorením. Pred približne päťdesiatimi rokmi tu nikto o Bazovskom dobrého slova nepovedal,“ vraví Ľubomír Liskaj.
Hlas však už počujeme „naživo“, nachádzame sa totiž v Miestnom múzeu v Turanoch, kde je pán Liskaj správcom už viac ako 25 rokov. Maliarovi tu zriadil aj osobitnú stálu expozíciu.
Ako ďalej vysvetľuje, umelec sa vymykal vtedajšej vidieckej pospolitosti, sčasti sa mu nedostalo pochopenia ani pre spôsob tvorby. Nejaký čas to trvalo, no v meste napokon aj z iniciatívy niektorých občanov pomenovali po slávnom umelcovi ulicu a v centre mu aj zriadili pamätník s bustou.
Aj v múzeu sa ľudia, vrátane staršej generácie, dozvedajú viac informácií o živote a diele maliara a spoznávajú ho tak z inej stránky, nielen z tradovaných historiek. V expozícii sa nachádzajú fotokópie diel, rozmanité dokumenty či úryvky z korešpondencie medzi Bazovským a jeho priateľom, akademickým maliarom a reštaurátorom Petrom Mendelom.
Nebezpečnú križovatku konečne opravia, vodiči sa musia pripraviť na obmedzenia Čítajte S ním sa poznal aj pán Liska. Boli susedia, spolupracovali pri výstavách a besedách mladých amatérskych výtvarníkov. Aj vďaka nemu sa napríklad dozvedel, ako Bazovský odmietol, aby bola jeho tvorba v službách režimu.
„Nebol veľmi obľúbený u politickej vrchnosti, neprispôsobil sa socialistickému realizmu. Kázali mu namaľovať budovateľský obraz, stavali sa vtedy strojárne, Stalinove závody. A on si vybral, tam kdesi v rohu, kopu hliny so zapichnutou lopatou,“ vraví s tým, že sa následne dostal do problémov za znevažovanie budovateľského socializmu.
Vzácna olejomaľba
V snahe zachovať diela z ranej maliarovej tvorby sa pán Liskaj vybral i do jeho niekdajšieho ateliéru na povale pošty, kde v prachu našiel pár rozbitých artefaktov. Niekoľko obrazov mali v domácnostiach aj Turania, no tí si ich nekupovali.
„Tu v Turanoch boli chudobní ľudia, ak niekto dostal obraz, tak zadarmo alebo bartrom. Vyššia spoločnosť v Martine si ich kupovala," objasňuje.
Obrazy viseli aj v rodine pána Liskaja. „Keď chodieval do hory na maliarske potulky, stavil sa u mojich rodičov na polievke. Občas im nejaký obrázok zavesil na stenu," vraví aktívny senior, ktorý má tiež vo svojej zbierke originál Bazovského olejomaľby, portrét starca v kroji.
Ten ale kúpil. A zaujal ho ešte pred tým, než sa dozvedel, že je na ňom zobrazený aj člen rodiny jeho manželky.
Zaujali tým, ako učia. Pedagogičky z Martina nominovali na prestížnu cenu Čítajte „Prvou zaujímavosťou je, že ide o takzvaný dvojdobový obraz. Bazovský ho namaľoval ešte počas štúdií v Prahe, no hlavu starca o necelých desať rokov neskôr premaľoval," rozpráva pán Liskaj, ktorý identitu starca spoznal až potom, čo ich navštívil svokor.
Pri pohľade na obraz povedal, „veď to sú náš ňanka!“ a vybavil si spomienku, ako spolu so svojím starým otcom sedel pred úradom, kde maliara Bazovského zaujala starcova kmeťovská tvár. A tak sa Ľubomír Liskaj dozvedel, že umelec pri úprave svojej staršej maľby z akadémie preniesol na plátno tvár prastarého otca jeho manželky.
