ŠÚTOVO. Zaslúžil by si niekoľko prívlastkov. Je mohutný, obľúbený, prístupný a pútavý. Turisti k nemu radi smerujú v každom ročnom období. Sami sme mali možnosť presvedčiť sa o tom počas januárového víkendu.
Hoci bola teplota iba tesne pod nulou, ľad na parkovisku nás odrádzal, či sme si na turistiku vybrali správny čas a zároveň vhodne zvolili obuv. Putovanie za Šútovským vodopádom, najvyšším vodopádom v Malej Fatre, sme napokon zvládli, dokonca v sprievode detí.
Turistický ruch a žiadosť o ruku
Šútovský vodopád radia turisti k najkrajším vodopádom Slovenska. V priečke návštevnosti hrdo konkuruje Lúčanskému zo susedného Liptova a aj známym tatranským. Nachádza sa v Krivánskej Malej Fatre, asi štyri kilometre severne od obce Šútovo.

Zaparkovali sme v doline pri hlavnej ceste prvej triedy v Rieke Kraľovanoch pri známom kameňolome, ktorý v lete slúži na kúpanie. No dá sa využiť aj ako cesta cez Šútovo. Tabule turistov navigujú, ako sa na parkovisko, od ktorého treba po vlastných stúpať ku vodopádu, dostanú. Parkovné nás stálo štyri eurá.
K vodopádu sme po modrej značke kráčali približne dve hodiny. Terén bol mierne zamrznutý, v niektorých častiach dosť šmykľavý.
Príroda si pre nás pripravila bohatú ľadovú scenériu, celý čas nás šumom sprevádzal Šútovský potok. Počasie nasvedčovalo tomu, že malofatranský rekordér a štvrtý najvyšší vodopád na Slovensku bude zamrznutý.

Keďže sme stúpali s deťmi, čas vychádzky sa predĺžil. Míňali nás ľudia z regiónu aj cezpoľní.
„Pravidelne v každom ročnom období zájdeme s rodinou ku vodopádu. Popravde neviem, v ktorom ročnom období sa nám páči najviac,“ povedal Tomáš Pavčin z Martina.
Starší manželský pár navštívil vodopád po rokoch. „Neuveríte, ale na tomto mieste som požiadal pred štyridsiatimi rokmi manželku o ruku,“ fascinoval nás odpoveďou Peter Poliak z Dolného Kubína.
Pózoval Benkovi, pritiahol filmárov
Šútovský vodopád je v hornej časti široký do 2,5 metra. Zdrojom sú mu Mojžišove pramene, ktoré vytekajú približne tristo metrov nad ním. Ich názov pravdepodobne súvisí s biblickým Mojžišovým úderom palicou, po ktorom zo skaly zázrakom akoby začala vytekať voda.
Spisovateľ Igor Válek z Martina v Povestiach o Slovenskej vode spomenul, že Šútovský vodopád pre malebnosť nadchol aj tvorcov prvého celovečerného hraného filmu Jánošík. Zvečnili ho tak na filmovom plátne.
„No nielen im učaroval. Potešil aj Martina Benku, jedného z najvýznamnejších maliarov slovenskej krajiny, ktorý posledné desiatky rokov života žil a tvoril v neďalekom Martine,“ opísal Válek.

Turisti postavia most z koľajníc
Popadané stromy, podmytá lesná cesta, rozvodnený potok s naplavenými balvanmi a odtrhnuté mostíky, taká ostala bilancia po povodni, ktorá sa prehnala dolinou v roku 2014.

Povodeň vtedy zničila mosty a pôvodné lavice. Dobrovoľníci z Klubu slovenských turistov zo Šútova vyrobili most z dreva nanovo. Keďže je jeho životnosť krátka a zároveň sa mnohí turisti po ňom báli ísť, rozhodli sa základ mostu, ktorý sa nachádza tesne pred vodopádom, vyrobiť z koľajníc.
„Dobrovoľníci si ho zmerali, vyradené koľajnice chcú vyniesť na miesto ešte tento rok, kým je v doline sneh. Takto bude bezpečnejší,“ povedal Ľubomír Maďari, starosta obce Šútovo.
Ročne ho navštívi desaťtisíc návštevníkov
Turistický ruch je pre dedinu dôležitý. Turizmus sa podľa starostu za posledné roky veľmi rozšíril.

„Keď bola pandémia, ľudí sme vyháňali do hôr, aby nechodili do miest. Keď sa konečne naučili, čo je osožné aj dobré, tak sú pre plašenie zveri nešťastní zase ochranári,“ konštatoval Maďari.
Cestou k vodopádu sa nachádzajú dve chaty, v ktorých sa dá aj občerstviť alebo kúpiť suvenír. Chaty fungujú len vďaka turistom. Minulý rok navštívilo dolinu približne desaťtisíc návštevníkov.
Turiec a jeho horstvá sú bohaté na prírodné krásy, vodopády nevynímajúc. Okrem najznámejšieho Šútovského sú to napríklad Klacký, či Necpalský vodopád alebo vodopád v Došnej, vyráža sa k nemu z obce Belá - Dulice.