SUČANY. Koniec fašiangov a predjarie sú obdobím, ktoré sa v našej kultúre tradične viaže so 40-dňovým pôstom.
Pátracia akcia mala smutný koniec, muža našli bez známok života Čítajte Kým naši predkovia v tomto čase jedli striedmo a zo stravy vylúčili mäso a výrobky z neho, nám to už nestačí.
K módnym trendom patria rôzne detoxikačné kúry a škatuľkové diéty, keďže sme si toto obdobie spojili najmä s chudnutím po zime.
Ako nájsť v tomto zlatý stred, sme sa porozprávali s výživovou poradkyňou a lektorkou Monikou Hustákovou zo Sučian.
Máte dlhoročnú prax výživovej poradkyne. Pre ľudí je čoraz ťažšie nastaviť si zdravý životný štýl. Čím to je?
Áno, je pekné povedať si, idem sa stravovať a žiť zdravo. Je však veľa okolností v našom živote, ktoré nám dodržiavanie zdravého životného štýlu komplikujú.
Napríklad, my ženy (samozrejme, aj muži) máme veľa povinností. V práci, domácnosti, staráme sa o deti a vypĺňame ich voľný čas. Pripravíme večeru a o ôsmej si uvedomíme, že sme si po celý deň nenašli čas na seba a nehýbali sme sa. Čo urobíme? Vezmeme si o desiatej čelovku a ideme vonku kráčať, aby sme si splnili denný limit? Naozaj to nie je také jednoduché.
V minulosti to ľudia z hľadiska pohybu mali jednoduchšie. Aby mohli žiť, museli sa hýbať. Museli robiť na poli, starať sa o zvieratá, hospodárstvo. Lenže dnes na to, aby sme mohli žiť, musíme sedieť alebo stáť. Robotizácia a technizácia sveta k tomu vedie. Tým pádom vydávame menej energie, a teda musíme prijať aj menej kilokalórií.
Vy sama sa stravujete inšpiratívne, pričom vychádzate z tradícií, ktoré Slováci dodržiavali v minulosti.
Áno, držím sa lokálnych tradícií, ktoré tu vždy boli. Páčia sa mi. Vyplývali zo života. A keďže také stravovanie ľudom vyhovovalo a mali ho osvedčené, tak si ho prenášali z generácie na generáciu. Keby to nebolo dobré, tak si to asi neodovzdávajú.
Pochádzam z Rimavskej Soboty, z rodiny, kde bola úcta k zemi aj robote. Mali sme malé sebestačné hospodárstvo. Všetko sme si dopestoval, dochovali. U starej mamy sme si robili maslo a tvaroh. K takýmto potravinám inklinujem. Páči sa mi konzumácia sezónnych zdrojov.
Myslím si, že je to súlade s termikou tela, ktorá v zime potrebuje zahriať a v lete schladiť. Aj preto si myslím, že treba podporovať lokálnych pestovateľov a výrobcov potravín, lokálny trh. Páči sa mi myšlienka pekární s kváskovým chlebom a pečivom. Mám rada malé obchody, kde sa dá kúpiť zelenina, ovocie, mäso a výrobky od lokálnych pestovateľov. Snažím sa ich podporovať.
Poľnohospodárstvo organizuje počasie, nie úradníci. Farmári vyrazili do ulíc aj v Turci Čítajte Problém je, že je to pre niektorých ľudí drahé. Nerozumiem tomu, že potravina, ktorá precestuje polku sveta, je lacnejšia ako potravina, ktorá sa dopestuje u nás. Zároveň podporujem, aby si ľudia varili sami doma. Chápem, že keď majú prácu, rodinu, malé deti, ktorým zabezpečujú krúžky a vyplnenie voľného času, tak jednoducho toho času majú veľmi málo. Odporúčam im nájsť si akúsi strednú cestu ˗ keď môžem, navarím.
Poznám ľudí, ktorí počas hektického dňa ledva vypijú sotva pohár vody. Popri racionálnom stravovaní je pitný režim dôležitý. Vy sama uprednostňujete čistú vodu.
Áno, pijem čistú vodu. Dávate psovi, mačke alebo krave piť citrónovú vodu? Čistá voda je základ. Čím máme začať deň? Jednoducho čistou vodou. Veď predsa naše telo je zo 65-tich percent tvorené vodou. Nedostatok vody telo stresuje. Ja sama ešte pred raňajkami vypijem tri veľké poháre. Samozrejme, nie naraz.
Je mnoho ľudí, ktorí by chceli tiež žiť zdravšie. Ako si nastaviť pravidlá?
Nemusíme sa vždy striktne držať niektorých pravidiel. Napríklad, ak nestíhame urobiť desaťtisíc krokov denne, môžeme si povedať, že urobíme 50- až 70-tisíc krokov za týždeň. Vyberme si pohyb, ktorý nám najviac vyhovuje, ktorý nás láka. Niekomu vyhovuje cvičiť doma, inému v posilňovni.
V priestoroch sa zdržiavame veľa, preto preferujem pobyt vonku. Dodá nám energiu, lieči nás. Držať sa pravidla 80:20 je stále dobré. Znamená to, že 80 percent nášho denného jedálnička by mala tvoriť zdravá strava, pohyb, kvalitný spánok. Zvyšných 20 percent môžu byť malé prehrešky – koláčik, drink.
Trendom v stravovaní sú rôzne diéty a instantné riešenia, náhrady jedla, používanie mobilných aplikácií, počítanie kilokalórií.
Typ stravovania, keď ľudia dodržujú nejakú striktnú diétu, osobne nepreferujem. Síce môžu schudnúť, ale z dlhodobého hľadiska sú diéty podľa mňa nezdravé a neudržateľné. Každý z nás je jediný a jedinečný, a to aj v stravovaní. Základom je, aby strava bola kvalitná a mala primeranú kvantitu. Počítanie kilokalórií nie je pre každého.
Treba sa pozrieť na tanier realisticky. Mal by byť vyvážený a jeho veľkosť klasická. Netreba používať veľké moderné taniere, ešte k tomu preplnené. Porcia jedla by mala obsahovať zdroj kvalitných bielkovín, sacharidov, vlákniny a tukov (v pomere 30:30:30:10). Zdroje je najlepšie striedať. A skôr, ako počítať kalórie, je dobré zaraďovať do jedálnička rozličné druhy zeleniny a vlákniny.
Všetci chceme byť po zime štíhlejší, atraktívnejší, zdravší. Máte pre nás nejaké odporučenie na vhodný detox?
Nemám rada slovo detox. Naše telo funguje tak, že má prirodzené schopnosti detoxikácie. Pečeň a obličky nás zbavujú odpadu, ktoré telo vyprodukuje. Odporúčam klientom zaradiť do jedálnička aspoň 30 rôznych rastlinných zdrojov a denne zjesť päť až sedem dávok (jedna dávka/80g) rôznofarebnej zeleniny. Nie je to veľa. Jednu dávku predstavuje menšie jabĺčko, mrkva, polka kalerábu.
Dohodli sa na cene, pozemky pod budúcou nemocnicou v Martine odkúpia Čítajte Človek nie je mäsožravec, je všežravec. Preto by mal byť v našej strave väčší podiel rastlinnej stravy a nespracovanej potravy. Pokojne môžeme zaradiť raz do týždňa jeden pôstny deň, prípadne vynechať večeru alebo raňajky.
Celkovo sa však treba vyhýbať ultra spracovaným potravinám, údeninám, konzervám, alkoholu a sladkostiam. Dnes je veľmi ťažké stravovať sa zdravo, ale určite sa dá stravovať racionálne. Mali by sme rozmýšľať nad tým, čo jeme a odkiaľ jedlo pochádza.
Potravín je dostatok, napriek tomu je hrozbou dnešnej doby podvýživa typu B.
Niekedy si ľudia mysleli, že podvýživa je z toho, že ľudia prijímajú málo potravy. Dnes prijímame kalórií dosť, ale sú prázdne. Chýbajú nám makroživiny, mikroživiny ˗ vitamíny, minerály a fytonutrienty. Niektoré zložky zo stravy vymizli, bohužiaľ, často tie prospešné, a niektoré pribudli. V tele vzniká nerovnováha elektrolytov a mastných kyselín.
Chýbajú nám betaglukány, vitamín D, omega-3 mastné kyseliny. Mastné kyseliny omega-3 aj omega-6 sú pre naše telá esenciálne. Telo ich potrebuje, a nevie si ich vyrobiť. Omega-6 mastné kyseliny sú dôležité pri spúšťaní zápalových procesov, ktoré sú pre naše telo potrebné a pomáhajú zvládať nielen infekcie. Telo však potrebuje aj niečo, čo ich zastaví, „uhasí,“ a to sú omega-3 mastné kyseliny. Keď sú v pomere 3:1 a menej ˗ sme v rovnováhe. Málokto má takýto pomer. Keď sa pozriem na krvné testy, ktoré robím, vidím pomery viac ako 20:1. Máme v tele viac prozápalových faktorov ako protizápalových.
Každý nemá rád ryby, ktoré obsahujú omega-3 mastné kyseliny. Čo by ste takýmto ľuďom poradili?
Zdrojom omega-3 mastných kyselín nie sú len divoké morské ryby, hoci si to všetci myslia. Zdrojom je aj mäso z kráv a iných hospodárskych zvierat, ktoré sa pasú vonku na zelenej tráve. Mlieko z pasúcich sa kráv má pomer mastných kyselín väčšinou 1:1, teda ideálny. Rovnako aj vajcia sliepok, ktoré majú výbeh vonku na zelenej tráve. Ustajnené zvieratá a hydina majú už iný pomer esenciálnych kyselín, nie taký vyhovujúci.
Dnes si už omega-3 mastné kyseliny musíme dopĺňať do tela doplnkami výživy. Samozrejme, dôležitá je kvalita, aby boli získavané v súlade s ekológiou a dobre ochránené pred poškodením-oxidáciou.
Nie sú len dosky, čo znamenajú okres. Martinské divadlo oslavuje 80 rokov Čítajte S racionálnym stravovaním treba začať čo najskôr, už v detskom veku.
Za ostatné roky sa stonásobila konzumácia cukru. Starecká cukrovka sa objavovala ešte donedávna vo veku nad 60 rokov. Dnes ju majú už aj tridsaťroční. To bude mor tohto storočia, ak nič nezmeníme. Návyk na cukor sa začína už v detskom veku.
Pre bunky je nevyhnutná glukóza, ale nie je to esenciálny cukor. My nepotrebujeme prijímať sladkosti, rýchle cukry, ale pomalé. Také, ktoré udržiavajú optimálnu hladinu cukru v krvi, obilniny, strukoviny a výrobky z nich.
Rodičia mylne tvrdia, že deti potrebujú nejakú sladkosť, aby im pracoval mozog. Keď sa pozrieme na sladké desiaty a džúsy plné cukru, mali by sme hľadať iné riešenia.
Rodičia by mali vytvoriť aj v školách takú atmosféru, ktorá bude podporovať zdravé stravovacie návyky. Na tom by im malo záležať. Do školy by mali deťom dávať na desiatu jabĺčko, zeleninu, rôzne druhy orechov, lyofilizované ovocie. A deti si ich môžu pokojne medzi sebou povymieňať. Aj to je cesta k zdraviu.
