MARTIN. Narodil sa 11. februára 1914 v Starej Pazove v Srbsku slovenským rodičom, ktorí tam založili slovenskú banku. Po prvej svetovej vojne sa celá rodina vrátila do Martina, kde mladý Vlado absolvoval základnú školu a Československé reálne gymnázium. Promovaný bol na Lekárskej fakulte KU v Prahe deň pred zavretím českých vysokých škôl Nemcami v roku 1939.
Do práce nastúpil v Martine na interné oddelenie. Po vzniku prvej Slovenskej republiky sústreďovali významných slovenských športovcov do Bratislavy. Doktor Galanda ako rekordér Československa v skoku do výšky začal pracovať na detskej klinike u nestora slovenskej pediatrie Alojza Churu.
Profesor Vladimír Galanda (zdroj: archív (JB))V Bratislave sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Lenkou, krásnou Oravčankou, s ktorou mal dvoch synov: budúceho skvelého neurochirurga v Banskej Bystrici Mira Galandu a budúceho významného architekta v Bratislave Vladimíra Galandu.
Do Martina sa doktor Galanda vrátil v roku 1945 ako primár detského oddelenia na uvoľnené miesto po Ladislavovi Murtinovi, ktorého 12. 12. 1944 zabila letecká bomba, keď robil večernú vizitu.
Parkovať budú podľa nových pravidiel. Martinčanov čakajú rezidentské karty aj zjednosmernenie ulíc Čítajte Primár Galanda sa po založení lekárskej fakulty v Martine, najskôr detašovaného pracoviska LF v Bratislave v roku 1962, neskôr samostatnej fakulty v roku 1969, stal docentom a profesorom. Vo funkcii vedúceho detskej kliniky pracoval do roku 1983, kedy ho vystriedal Ján Buchanec.
O profesorovi Galandovi vyšlo viacero článkov, laudácií v odborných časopisoch, knihách, ale i v Novom Živote Turca. Dovolím si zosumarizovať niektoré z nich.
Rozmer poznania
Na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia opísal ako jeden z prvých na svete otravy aspirínom – acylpyrínom, a to u malých detí, ktoré pri chorobe nepili a nemočili, následkom čoho sa liečivo v tele nahromadilo a poškodzovalo až zabíjalo.
Toto sa stávalo už pri opakovanej a v literatúre odporúčanej liečebnej dávke a bolo jednou z najčastejších otráv u detí. Poznatky profesora Galandu vyvolali búrlivú reakciu najmä zo strany pražských pediatrov a výrobcov liečiv.
Odmietanie sa neskôr stalo akceptáciou, prerástlo do objavného poznania a viedlo k zákazu podávania aspirínu deťom prakticky na celom svete. Výsledkom uvedených skúseností boli dve knižné monografie a cena ministra zdravotníctva. Pre zaujímavosť treba dodať, že aspirín je dnes jedným z najstarších a najpoužívanejších liekov. Čistú kyselinu acetylsalicylovú syntetizovali v roku 1897 vo fabrike na farbivá Bayer Felix Hoffmann a Artur Eichengrün.
Meno Aspirin dostalo liečivo v januári 1899, po schválení na berlínskom patentovom úrade. A potom začalo jeho víťazné ťaženie svetom. Liečilo španielsku chrípku, bolesť, horúčku, zápal, infekcie. Dnes sa používa tiež na riedenie krvi, znižuje frekvenciu srdcového infarktu, mozgovej porážky, upchatie ciev, ale tiež rakoviny hrubého čreva a niektorých ďalších ochorení.
Kozmonaut Buzz Aldrin si ho v roku 1969 zobral na cestu na Mesiac. Keď sa vrátil, povedal: „Aspirín bol jedinou vecou, na ktorú som sa mohol skutočne spoľahnúť!“
Aspirínom sa dokonca platilo medzi svetovými vojnami v niektorých štátoch Latinskej Ameriky.
Majú problém dostať sa na miesto požiaru. Hasičom bránia v prejazde zle zaparkované autá Čítajte Výskum v 60. rokoch minulého storočia, na ktorom sa podieľal aj profesor Galanda, viedol k zakázaniu aspirínu najmä u malých detí. U starších ako 16 rokov veku musí rozhodnúť lekár. Napriek tomu je aspirín dnes najpredávanejším liekom, ročne sa ho vyrobí okolo 100 miliárd tabletiek.
Oblasť športu
Mládenec z Martina, úspešný študent medicíny, teda neprofesionál, sa stal majstrom Československa a rekordérom republiky v skoku do výšky a strieborným medailistom na Svetových akademických hrách v Paríži v roku 1937. Šport bol súčasťou života Galandovcov, v lete pri vode a v zime na lyžiach, spravidla na Martinských holiach, kde sa každú sobotu chodilo v zime peši.
Profesor Galanda založil v Martine úspešný plavecký Šteinerov memoriál (prof. Šteiner, martinský chirurg, bol vynikajúcim plavcom, reprezentantom, olympionikom, neprofesionálom). Profesor Galanda bol športovcom i duchom, rád víťazil, ale znášal i prehry dôstojne, veľkoryso, niekedy sme mali pocit, že doprial druhým i to, čo sám nemal.
Unikátna fotografia. Vedecká rada lekárskej fakulty v Martine v roku 1986. Prof. Galanda stojí v hornom rade druhý zľava (zdroj: archív (JB))Známa je historka z medzištátneho zápolenia atlétov ČSR a Nemecka v roku 1937 v Mníchove. Medik Galanda tam zvíťazil v skoku do výšky. Po zápolení primátor – starosta Mníchova podával večeru. Zodvihol veľký krígel piva a zaželal dobré zdravie prezidentovi ČSR Benešovi. Galanda tušil, že druhá časť pohára sa bude piť na zdravie Hitlera, a preto vypil pivo nasilu až do dna.
Uctili si ich tichom a sviečkami. V Turci si pripomenuli šesť rokov od vraždy Jána a Martiny Čítajte Ako hovoril pán profesor, v Prahe sa naučil byť Slovákom, na olympiádu miesto neho išiel niekto iný.
Lekár humanista
Snáď neexistovala v Martine rodina, ktorej by profesor nepomohol, a to nezištne, v ktorúkoľvek dennú či nočnú dobu. Na detskom oddelení v Martine, ako na jedinom pediatrickom pracovisku v ČSR, platil systém otvorených dverí už od roku 1947.
Každá matka, ktorá o to požiadala, mohla zostať s dieťaťom na klinike. Návštevy boli denne, a to všetko v čase, keď sa ostatné oddelenia zatvárali a návštevy boli povolené vo vymedzenej dobe 2 – 3x týždenne.
Profesor Galanda vymenil injekčnú formu podávania liečiv za bezbolestnú ústnu aplikáciu vždy, kedy to bolo možné. Mal rád svojich pacientov, ich rodičov, pracovníkov a spolupracovníkov, bol však náročný na seba i druhých.
Spoločenský a kultúrny život
Galandovci nevynechali žiadnu premiéru, v plesovej sezóne ovládli tanečný parket. Pani Lenka, manželka profesora Galandu, bola skvelou spoločníčkou, hostiteľkou, vynikajúcou kuchárkou, ale tiež literátkou, vedeckou pracovníčkou pôsobiacou v Matici slovenskej, autorkou viacerých lexikónov, kníh a štúdií.
Sediac v byte Lenky Galandovej človek nasával atmosféru starého, ale i nového Martina. Obrazy na stenách dokumentovali čulé osobné styky s osobnosťami tu žijúcimi, listy od Kolomana Sokola sú dôkazom, že človek má mať v živote i rozmer duchovný, čaro priateľstva a pokory.
Raz pozvali Galandovci na večeru martinských – slovenských maliarov: Benku, Hložníka, Ondreičku, Bazovského, Stašíka. Národný umelec Martin Benka počas večere namaľoval pani domácu Lenku Galandovú a obraz jej daroval ako pozornosť za hostinu.
Úsmevné príhody
Profesor Galanda mal rád ľudí, život. Bol skvelým tanečníkom, obľúbeným spoločníkom. Dovolím si uviesť niekoľko príbehov, ktoré sú spojené s menom pána profesora.
Hmla v oblakoch priniesla martinskej študentke titul najlepšej barmanky Čítajte Keď sa na detskej klinike pripravovala oslava Medzinárodného dňa žien, pán profesor už niekoľko dní predtým prešľapoval z nohy na nohu. Bol trochu nervózny, ale my sme nevedeli, prečo. Potom nás mužov zavolal a spýtal sa, čo ideme my, štyria chlapi, robiť s týmito našimi 50 ženami. Nakoniec sme kúpili píseckú tortu, krásnu, ružovo-bielu, ktorú sme potom pokrájali na mikročastice.
Bola to dobrá torta a aj napriek tej trošku trápnej situácii boli oslávenkyne spokojné. Sponzori vtedy neboli, hostiny sme robili z našich malých platov. V tomto prípade mi to pripomenulo biblický príbeh, keď Kristus nakŕmil poslucháčov chlebmi a rybami …, ale žili sme družne. Aj keď skromne, oslavovali sa všetky narodeniny, meniny či významné výročia.
Na detskom oddelení sme mali dve upratovačky – sestry, volali sme ich Karolky. Boli slobodné. Mali okolo 50 rokov a pochádzali z Oravy. Bývali v izbe upratovačiek, kde je dnes nemocničná jedáleň. Na izbe boli väčšinou mladé dievčatá, spolu okolo 40. Karolky popoludní upratovali pracovňu profesora Galandu, ktorá bola vedľa príjmovej ambulancie. S upratovaním sa neponáhľali, večer si tam oprali bielizeň a povešali v pracovni prednostu kliniky.
Keď prišiel v noci pán profesor k chorému dieťaťu, našiel driemajúce Karolky a ich spodnú bielizeň sušiacu sa na žinke.
Pán profesor Galanda bol gavalier. Keď na medickom plese v prítmí baru hotela Turiec uvidel doktorku Oriškovú s tyčinkou v ústach, chcel jej ju pripáliť zápalkou, mysliac si, že je to cigareta.
Keď profesor Galanda zazrel na chodbe oddelenia pohodený papier, povedal sestre: „Podajte mi ho, prosím, aby som ho podpísal.“ Keď sme boli na družobnej pracovnej konferencii v Olomouci, hostitelia pána profesora a mňa, mladého asistenta, ubytovali v dvojposteľovej izbe s prístelkou. Rozložil som sa na prístelke.
Vtedy pán profesor povedal: „Janko, veď sa nehneváme, budeme spať spolu v pohodlnej manželskej dvojposteli.“ A potom sme sa do noci rozprávali.
Keď mal pán profesor 60 rokov, kúpili sme mu moderné plastové lyže – vtedy nedostatkový tovar. Prijal ich s poznámkou: „Aby som ich zodral.“ Keď mal 70 rokov, dostal skladací bicykel, ktorý sme vystáli v obchode v dlhom rade. Vyzeral na ňom dosť komicky, veľký chlap na malom bicykli.
Sedemdesiatročný profesor Galanda sedel vo svojej pracovni na detskej klinike. Na dvere mu zaklopala staršia pani. Keď otvoril, vrhla sa mu do náručia so slovami: „Vladko, ty ma už nepoznáš. Ja som tvoja spolužiačka z gymnázia, Róžika. Prišla som ťa pozrieť až z Izraela.“ A potom družne debatovali pri káve. Keď odišla, pán profesor s úsmevom poznamenal: „Vidíte, ja som s takou starou babou chodil do gympla.“
Veľkú vizitu robil profesor Galanda. Na izbe ležalo päť dievčat. Keď prišla na rad 5- ročná diabetička Mirka, pozrela sa na medikov prítomných na vizite a povedala: „Ty tam, čo stojíš vzadu, ukáž sa. Vyzeráš ako opica Džudy (vtedy známa komiksová postavička). Choď sa oholiť a ostrihať. A akú som mala glykémiu? Nevieš, päťka!“
A medik sa nemohol uraziť, bol predsa na detskom.
Profesor Galanda bol skvelý človek, lekár učiteľ, vedec a priateľ. Bol ozdobou nielen nášho mesta, regiónu, ale aj celej slovenskej lekárskej vedy.
Prof. MUDr. Ján Buchanec, DrSc.
