MARTIN. Jedným z futbalistov, ktorý počas zimnej prestávky doplnil káder treťoligového tímu Fomatu, je Patrik Cíger. S futbalom začínal vo Valči a po odchode na Športové gymnázium do Trenčína chvíľu pôsobil v Nemšovej. Odtiaľ sa presunul do Fomatu, za ktorý hrával až do svojho odchodu na vysokú školu.
Cesta viedla cez Trebostovo a Bystričku
Počas štúdia v hlavnom meste okúsil bratislavskú skupinu tretej ligy, kde obliekal dres celku Most pri Bratislave a zahral si aj rakúske amatérske súťaže. Po návrate do Turca ho angažovalo Trebostovo, s ktorým vyhral prvú triedu.
„V tom období som pracoval v Bratislave. Preto sa mi doma cez týždeň trénovať nedalo a som veľmi rád, že prišla možnosť nastupovať za Trebostovo. Futbal sme si s chalanmi užívali, vyhrali súťaž, čo bol parádny bonus. Teší ma, že som mohol k peknému klubovému úspechu aspoň trošku prispieť,“ začína rozprávanie Patrik Cíger.
Následne už prišli na program dňa rozhovory s Fomatom. S jeho zástupcami sa dohodol tak, že pol sezóny odohrá za Bystričku, účinkujúcu v šiestej lige, a potom naskočí do zimnej prípravy treťoligistu.
„Bol to krok, ktorý môžem hodnotiť iba pozitívne. Chalani na Bystričke ma medzi seba hneď prijali, cítil som sa medzi nimi perfektne. Pod taktovkou výborného trénera Alanna Lukášika sa nám veľmi solídne darilo aj na ihrisku, viac som si priať nemohol,“ vracia sa k jesennému účinkovaniu pod Hrádkom.
Očami rozhodcu: Kde sa píska najťažšie, ktorí futbalisti hrajú na hranici tvrdosti Čítajte Nešiel do úplne cudzieho prostredia
Podľa dohody nasledovala zimná skúška vo Fomate, ktorá dopadla dobre, a tak spravil 25-ročný futbalista počas jedného kalendárneho rok málo vídaný skok.
Ešte vlani o takomto čase bol hráčom účastníka prvej triedy z Trebostova a aktuálne už je členom treťoligového celku, čo v praxi znamená posun o štyri súťaže vyššie.
„Mám z tretej ligy rešpekt, no na podobnej úrovni som už pôsobil, takže som približne vedel, do čoho idem. Všetko treba robiť vo väčšej rýchlosti, na všetko je menej času, takisto nároky na kondíciu sú vyššie. Snažím sa ale pracovať, ako najlepšie viem, a verím, že to pôjde,“ vyslovil želanie futbalista, ktorý bol v poslednom čase využívaný skôr v strede ihriska, no ako priznal, najlepšie sa cíti na hrote útoku.
Aklimatizáciu v Martine mu uľahčilo i to, že veľa chalanov v kabíne poznal, keďže s nimi v minulosti hrával. Navyše do Fomatu s ním išiel aj spoluhráč z Bystričky Daniil Kliuchikov.
„Neprichádzal som do úplne cudzieho prostredia, čo je vždy plus. Poznal som sa s Kubom Kračmerom, bratmi Ďungelovcami, Kikom Chovancom, Danom Cvikom, Paľom Hažerom, Mišom Vojvodom a určite som ešte na niektorých zabudol. Už aj viem na koho, na trénera Aďa Romančíka. Ten by mi dal, keby som ho nespomenul,“ pohotovo doplnil menoslov a následne sa rozosmial.
Klobúk dole pred trénermi
Ako každý nový hráč chce šikovný futbalista v prvom rade čo najviac pomôcť tímu. Takisto by sa rád udomácnil v základnej zostave, aj keď si veľmi dobre uvedomuje, že konkurencia je silná a nič nedostane zadarmo.
V kolektívnych športoch je tradičnou podmienkou zaradenia do partie uvítanie nováčikov, pričom každá kabína má na to špecifický spôsob.
„Keďže sa rozprávame len deň po tom, ako sa definitívne uzavrel môj príchod do Fomatu, ešte presne neviem, čo ma čaká. Nechám sa prekvapiť, hádam to bez hanby prežijem,“ pokračuje.
V martinskom klube začal približne pred pol rokom fungovať projekt, v rámci ktorého sa spolu pripravujú seniorský celok a tím kategórie U19. Nie je tak žiadnou výnimkou, ale skôr pravidlom, že počas tréningov sa na ploche stretne naraz tridsať futbalistov.
„Takéto niečo som ešte nezažil. Vždy je však všetko výborné pripravené, tréning bez akýchkoľvek komplikácií odsýpa a vysoký počet hráčov na ploche absolútne nevadí. Stále netuším, ako to naši tréneri robia, ale klobúk dole pred nimi,“ vyzdvihol Patrik Cíger na záver debaty prácu trénerskej skupiny.
