MARTIN. Martinská priemyslovka sa nebude sťahovať do areálu Spojenej školy, ako to svojom zámere navrhovala žilinská župa. Presun do iných priestorov stopla petícia s takmer desať tisíc podpismi a krajskí poslanci, ktorí jej vyhoveli.
Popri Turci mali adresu meniť viaceré školy v kraji na Liptove aj Kysuciach. Župa na margo navrhovaných zmien hovorila , že sa chce správať ako rozumný hospodár. Kapacity škôl totiž podľa jej údajov presahujú reálne počty žiakov, časť budov si tiež pýta obnovu, pričom veľa peňazí stojí ich samotná prevádzka.

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) preto pripravuje takzvanú racionalizáciu siete škôl. Zjednodušene povedané, docieliť má to, aby peniaze určené na vzdelávanie neslúžili na vykurovanie poloprázdnych priestorov, ale aby ich investovali do modernizácie výučby.
V Turci sa zatiaľ zmeny konať nebudú. Navrhované presťahovanie Strednej priemyselnej školy technickej zablokovala petícia. Iniciátori poukazujú na kvalitu a históriu školy, vyšší počet záujemcov, než môžu prijať, na nezodpovedané otázniky, spochybňujú tiež dáta, s akými kraj pracuje. Ten upozorňuje, že školu môžu v budúcnosti dobehnúť potrebné investície.
Nemajú toľko peňazí
Za posledných dvadsať rokov klesol počet študentov natoľko, že niektoré stredné školy v žilinskom kraji nie sú naplnené ani spolovice. Vyplýva to z informatívnej správy, ktorú župa predložila na ostatné krajské zastupiteľstvo.
Okrem nedostatku žiakov je problémom aj zastaraná infraštruktúra, ktorá vyžaduje vysoké náklady na správu a údržbu. Časť škôl ekonomicky iba prežíva a je nutné ich dotovať z rozpočtov pre iné školy.
„Župa považuje za nevyhnutné realizovať' aktivity smerujúce k optimalizácii siete stredných škôl,“ píše sa ďalej v rokovacom materiáli.
Optimalizácia by v praxi znamenala presťahovanie vybraných škôl do spoločných areálov. S tým, že by si zachovali svoju identitu a samostatné vedenie.
Ako uviedla predsedníčka kraja Erika Jurinová, ide o otázku efektívneho nakladanie s financiami.
„Nerozhodujeme o tom, či školy ostanú vo svojich priestoroch, ale o tom, ako budeme hospodáriť s našimi zdrojmi,“ povedala v pléne s tým, že o čo viac ušetria na prevádzkových nákladoch a nutných obnovách, o to viac môžu investovať do rozvoja a modernizácie. Prípadne do iných oblastí ako sú cesty či mosty.
Dodala, že za posledných šesť rokov investovali viac peňazí do odstraňovania havarijných stavov objektov než do modernizácie vzdelávania.
Ukázali aj na priemyslovku
Zmeny sa mali týkať aj Turca. Kraj navrhol presťahovať martinskú priemyslovku do areálu Spojenej školy technickej v Martine.
Nemala zaniknúť. „Zmenila by sa len jej adresa, identita oboch škôl by bola zachovaná,“ uvádza informatívna správa. Nešlo ešte o definitívne rozhodnutie, skôr návrh, ktorý malo prerokovať aj zastupiteľstvo.
A prečo chceli v Turci spájať práve tieto školy? Ako približuje rokovací materiál, obe majú rozsiahle areály náročné na údržbu a prevádzku. Naplnenosť kapacít sa u nich pohybuje medzi 43 a 66 percent. Priemyslovka má podľa kraja kapacitu 600 žiakov, kým aktuálne ju navštevuje 392 žiakov. Spojená škola má kapacitu 1150 študentov, v aktuálnom roku do nej chodí menej než polovica.

Na oboch školách je zo strany ŽSK niekoľko miliónový investičný dlh. „Vzhľadom na to, že Stredná priemyselná škola by na najbližších desať rokov potrebovala 6,2 milióna a Spojená škola 2,45 milióna, je úvaha o spojení škôl do jedného areálu opodstatnená,“ napísal odbor školstva a športu Úradu ŽSK vo svojom vyjadrení ku petícii s tým, že spojením škôl by ušetrili viac ako šesť miliónov investícií.
Dodávajú tiež, že areál Spojenej školy je modernizovaný a ponúka široké možnosti školských a mimoškolských aktivít. Zároveň ide o školy, ktoré ponúkajú technické vzdelanie a odbory zamerané na strojárstvo, elektrotechniku a informačné technológie.
Petíciu podpísalo takmer desaťtisíc ľudí
Verejnosť sa prakticky okamžite postavila proti sťahovaniu martinskej priemyslovky. Poukazovali na 72-ročnú históriu školy, tisíce absolventov či kvalitu výučbu. Ľudia sa tiež pýtali, čo sa stane s ikonickou budovou, v ktorej škola sídli.
Za zachovanie výučby na tomto mieste rozbehli aj petíciu. Krajských poslancov v nej žiadali, aby nevydali žiadne povolenie na sťahovanie do iných priestorov a aby vo svojej činnosti pokračovala v tých súčasných.
Petíciou sa zaoberal odbor školstva a športu, ktorý jej odporúčal nevyhovieť. Ďalej petícia s takmer desaťtisíc podpismi smerovala na rokovanie krajského zastupiteľstva.
„Ani jeden z uvedených bodov racionalizácie sa priemyslovky v Martine netýka. Záujem o štúdium dlhodobo prekračuje počet žiakov, ktorý môže škola podľa normatívu prijať,“ uviedla na rokovaní predsedníčka petičného výboru Lenka Huňorová.
Dodala, že kapacity sú podľa nej nadhodnotené a v skutočnosti sú nižšie. Čo sa týka normatívu, je škola sebestačná a netreba ju dofinancovávať z prostriedkov iných škôl.

Pripomenula tiež, že za posledných päť rokov vybudovali viaceré nové učebne, zrekonštruovali posilňovňu, športoviská a aktuálne ukončujú debarierizáciu. A to z vlastných a sponzorských zdrojov a projektom veľkých zamestnávateľov.
„Pri prípadnom sťahovaní by došlo ku stratám na majetku, ktorý nemôžu presťahovať. Počítačovú sieť, zrekonštruované rozvody, debarierizácia či vzduchotechnika v jedálni,“ upozornila.
„Škola a budova má svoje genius locii. Bola postavená ako modelová škola, jedna z dvoch, v bývalom Československu,“ povedala v pléne z radu občanov Zdenka Kováčiková.
Neboli jednotní
Krajské zastupiteľstvo napokon aj napriek odporúčaniu odboru školstva petícii vyhovelo. Ani poslanci za Turiec nemali v otázke ďalšieho postupu jednotný názor.
Milan Ftorek vyzdvihol skvelé renomé školy, spojené aj s jej aktuálnym sídlom. Práve pre nejasné zámery s areálom petíciu podporil. „Z dôvodov, ktorí autori petície spomínajú, ma najviac trápi osud ikonickej budovy. V Turci máme až priveľa príkladov chátrajúcich budov,“ dodal s tým, aby netrestali sťahovaním jednu z najúspešnejších škôl v regióne.
Tomáš Zanovit si zas nevedel predstaviť, ako by po technickej stránke fungovali v jednom areáli dve živé školy.
Tatiana Červeňová uviedla, že sa pri stretnutí o optimalizácii rozprávali o štyroch možných alternatívach. „Alternatíva spojenia škôl tak, ako je uvedená, je pre mňa neprijateľná,“ povedala s tým, že osobne ju zaujal variant technického centra pre študentov s odborným zameraním.
O tomto tzv. technologickom kampuse sa prvýkrát verejne hovorilo práve na krajskom zastupiteľstve. V rokovacom materiáli bola len stručná zmienka o študentskom technickom centre, ktoré by zriadili v prípade presťahovania priemyslovky do areálu Spojenej školy.
Ideu centra v pléne podporili aj Michal Uherčík a Erika Cintulová. Tí zároveň apelovali na to, aby o téme otvorene diskutovali. „Nám všetkým záleží na kvalite vzdelávania a uplatnení študentov, sme na rovnakej lodi. Poďme sa baviť o najlepších riešeniach,“ povedala Cintulová, ktorá sa zároveň iniciátorov petície spýtala, či by sa bránili aj presťahovaniu do nového moderného centra.
V podobnom duchu vystúpil Uherčík, ktorý kolegov žiadal, aby pokračovali v diskusii o racionalizácii a hľadali ďalšie možnosti. Navrhol preto, aby župa pripravila alternatíve riešenia optimalizácie v regióne. V prípade spojenia škôl žiadal župu vypracovať komplexný projekt technologického kampusu so zázemím pre obe školy aj s potrebnými investíciami na jeho dobudovanie.
Navrhol tiež, aby v prípade presunu priemyslovky ostala ikonická budova pre potreby školstva a nedostala sa do rúk developerov. Ani jeden z neho návrhov však nemal v zastupiteľstve dostatočnú podporu. Neprešiel ani návrh na obnovu Strednej zdravotníckej školy v Martine.

Hoci petícia stopla sťahovanie školy, župa vytvorenie kampusu nevylučuje.
„Argumenty nás nepresvedčili o tom, že zámer vybudovania študentského technického centra je nesprávny. V zámere nešlo o zlúčenie týchto stredných škôl, išlo o zmenu sídla SPŠT na inú adresu pri zachovaní jej doterajšej identity a fungovania tak, aby vzniklo študentské technické centrum,“ uviedla pre MY Turiec hovorkyňa kraja Eva Lacová na adresu kampusu, od ktorého si sľubovali aj inovatívny prístup k vzdelávaniu.
Dodala, že prijatie petície krajským zastupiteľstvom akceptujú. „Budeme však hľadať nové možnosti riešení, ako budovať školy a ich zázemie na úrovni škôl 21.storočia, zvyšovať atraktivitu odborného vzdelávania a získavať nové technologické zázemie zodpovedajúce potrebám trhu prace i spoločnosti,“ uzatvorila hovorkyňa.