TURIEC. Tohtoročný február bol abnormálne teplý. Zároveň prekvapil tým, že počas neho v Martine nespadla ani jedna vločka snehu. Avšak výdatne pršalo, spadlo až 73 mm zrážok.
Koncom februára sa príroda prebudila asi o tri týždne skôr ako v iných rokoch. Rozkvitli snežienky, krókusy, záružlie. Vyrástli listy cesnaku medvedieho, začali pučať stromy a kry.
Dokonca aj vretenice vyliezli z úkrytov, hovorí Róbert Tomčík, miestny pozorovateľ prírody, ktorý od roku 2006 so železnou pravidelnosťou zaznamenáva do hrubých zošitov denné teploty a počasie.
Nie je tomu tak dávno, starší sa ešte pamätajú, že sa vo februári vyskytovali obdobia so silnými mrazmi a bohatou snehovou nádielkou. V tomto roku to bolo inak. Čo všetko ste zaznamenali?
Denné aj nočné teploty boli ako v Stredomorí. Teplomer vo februári neklesol v Martine pod -2 stupne, čo je dosť nezvyčajné. Teplota vzduchu bola na -2 stupňoch iba v jedno ráno 14. februára. Slabo pod nulu klesla 26. februára, a to na hodnotu -0,5. V ostatné februárové dni bola teplota vzduchu nad nulou.

Čo sa týka najvyšších denných teplôt, v niektorých dňoch sa vyšplhali na 12 až 17 stupňov. Napríklad veľmi teplý bol 10. február, kedy sa teplota vyšplhala na 12 stupňov Celzia. Prekvapivý bol aj záver mesiaca, ktorý vyvrcholil najteplejším posledným dňom, 29. februára bolo až 17 stupňov. Aj zima ako celok bola teplá.
Často chodievate do prírody. Pozorovali ste v súvislosti s mimoriadne teplým februárovým počasím nejaké zmeny oproti iným rokom?
Nezvyčajne teplý február zamával aj s prírodou. Začala sa veľmi rýchlo prebúdzať. Už na začiatku mesiaca sa 5. februára objavili prvé snežienky. Dokonca, 7. februára začala rásť hliva ustricová. Prvé kvety podbeľu rozkvitli 17. februára, zazelenala sa tráva, rozkvitli prvé šafrany. Aj medvedí cesnak mal už na niektorých miestach zelené listy.

Ku koncu mesiaca 25. februára vykvitlo niekoľko kvetov záružlia močiarneho. Čo je naozaj zvláštne, už 27. februára sa vyliezli zo zeme prvé vretenice. Osobne som videl štyri. Začali pučať viaceré stromy a kry. Koncom mesiaca bola príroda prebudená asi o tri týždne skôr ako v iných rokoch.
Vráťme sa vo vašich záznamoch niekoľko rokov dozadu. Kedy naposledy sme v Martine zažili tú pravú zimu so snehom a parádnymi mrazmi?
Posledná pravá, krásna a na sneh bohatá zima bola v roku 2006. Často a výdatne snežilo. Sneh sa vtedy držal od konca novembra až do začiatku apríla. Mnoho ľudí si prialo, aby sa roztopil, aby sa dlhotrvajúca zima skončila a prišla už konečne jar. To bola najdlhšie trvajúca snehová pokrývka, akú si pamätám. Zotrvávala štyri mesiace.
Najnižšia teplota, ktorú som počas tej zimy v Martine nameral, bola -23, avšak pri Sklabinskom potoku poklesla až na -29. Bolo to 25. januára 2006. Veľmi studený bol aj marec. Dňa 7. marca 2006 šla v Martine teplota dolu na – 16 a pri neďalekom Bôrovskom potoku až na -21. Stále to však nie je najnižšia hodnota, akú som nameral v Turci.