MARTIN. Počas pandémie kovidu prešla Martina Balintová na prácu z domu. Dnes má vďaka tej istej práci slobodu pohybu a môže pracovať z akéhokoľvek miesta na svete.
Teplý február zamával aj s prírodou. V Martine rozkvitol šafran, zo zeme vyliezli prvé vretenice Čítajte Domovským prístavom digitálnej nomádky je už takmer desať rokov ostrovný štát Malta. Pravidelne sa však vracia do rodného Martina, kde sa vždy zdrží niekoľko mesiacov do roka. Môžete ju stretnúť v malej kaviarni, kde sedí za počítačom, pije kávu a pracuje.
Povolenie na zmenu
Martina Balintová si pred desiatimi rokmi, keď odchádzala na Maltu, ani neuvedomovala, kde sa neskôr ocitne.
„O mojich pohnútkach žiť za hranicami Slovenska málokto zo známych vie. Táto túžba ešte dávno, možno tridsať rokov dozadu, driemala niekde vo mne. Viac-menej som sa k svojmu rozhodnutiu dostala, keď som pracovala na odbore cestovného ruchu Žilinského samosprávneho kraja,“ spomína si Balintová.
V rámci svojej práce cestovala a spoznávala rôzne krajiny. Svetobežnícky spôsob života sa jej zapáčil.
Zistila, že sa vie zorientovať a uchytiť rôznymi smermi v rozličných krajinách. Cítila sa tak dobre. Odvaha na zmenu si však vyžiadala viac. Ako matka dospievajúceho syna si musela dať sama sebe dovolenie, že už môže ísť za svojím snom.
„Podnet, že je potrebná zmena, prišiel asi vtedy, keď som cítila, že moje dieťa už takmer vyletelo z hniezda. Pre mňa boli rodičovské povinnosti vždy prioritou. Zároveň v mojej dovtedajšej práci nastala určitá etapa, keď som mala pocit, že som trošku vyhorená. Cítila som, že sa nejaký životný cyklus uzatvára. Nebolo to ľahké, lebo som odchádzala z úžasného kolektívu a od skvelej nadriadenej. Kdesi vo vnútri som však cítila, že teraz je ten správny čas, že môžem,“ vysvetľuje.
