KLÁŠTOR POD ZNIEVOM. V Kláštore pod Znievom vzniká permakultúrna záhrada. Jej autorkou je permakultúrna dizajnérka a lektorka SYLVIA KOREŇOVÁ. Keď bude záhrada hotová, plánuje ju sprístupniť aj pre verejnosť.
Mladá žena, pôvodom z Východnej, tak určitým spôsobom nadväzuje nielen na múdrosť našich starých mám a otcov, ale aj na tradície kláštorských olejkárov a šafraníkov.
Bolo medzi prvými gymnáziami so slovenskou výučbou. Žiaci sa doň vrátili po 150 rokoch Čítajte Azda sa už každý záhradkár stretol s pojmom permakultúra. Ako ste sa k nej dostali?
Nikdy som si nemyslela, že skončím v záhrade. Vyštudovala som ekonómiu a išla som účtovníckym smerom. Len zrazu sa mi zmenil život o stoosemdesiat stupňov. Vzala som si manžela a s ním aj priezvisko Koreňová. To akoby predurčilo môj ďalší život.
Navrátila som sa k tomu, čo robil môj starý otec. Miloval záhradu, rád v nej robil. Tak som sa jednoducho vrátila k záhrade a svojim koreňom. Aj preto som nesmierne hrdá na svoje meno.
Máte doma permakultúrnu záhradu. Vedeli by ste nás virtuálne po nej previesť?
Permakultúrna záhrada je založená na tom, že usporiadanie v nej má určitú logiku. To znamená, že najbližšie k domu mám, čo bežne potrebujem. Otvorím dvere a bosá si dokážem vybehnúť po bylinky či zeleninu na raňajky. Trasy k bylinkám i zelenine sú premyslené. Je to najkratšia možná cesta. Tak ju vymyslím, aby som sa tam, kde potrebujem, čo najrýchlejšie dostala.
Zároveň, keď sa chcem len tak prejsť, mám vytvorenú pomyselnú dlhú cestu po celej záhrade. Súčasne popri tej ceste viem napríklad natrhať nejakú zeleninu, ktorú mám ďalej od domu. Môžem nakŕmiť sliepky, vyniesť veci do kompostu. Jednou cestou, takou logickou, vybavím veľmi veľa vecí. A zároveň, keď idem po nej naspäť, kochám sa krásou záhrady a pozorujem.
(zdroj: Archív S.K.)Čím sa ešte odlišuje od súčasných tradičných záhrad?
Čaro permakultúrnej záhrady je aj v tom, že je v nej všetko také rôzne. Vzťahy medzi rastlinami i živočíchmi vieme vytvárať tak, že sa navzájom podporujú. Sú doslova rastliny, ktoré majú v popise práce ochraňovať iné rastliny, napríklad aksamietnice, rôzne druhy tymiánu či cesnaku.
Aromatické rastliny často nevoňajú škodcom. A vyzerá to aj krajšie na záhone. Zvykli sme si, že kvety patria do jedného záhonu a zelenina do druhého. Lenže zelenina neposkytuje priestor pre hmyz a vtáctvo. Považujeme ich za škodce. A zároveň kvety neposkytujú obživu.
Ďalší hypermarket v Martine dostal zelenú, okresný úrad pripomienky ľudí zamietol Čítajte Radosť je skvelá, ale chýba tam prepojenie. Keď vytvoríme okraj, to znamená, že prepojíme kvetinový záhon so zeleninovým, tak napríklad ruže budú mať zrazu intenzívnejšiu vôňu, lebo bude pri nich nasadený cesnak. Keď v záhrade necháme pri ruži rásť bodliak, máme záruku, že „zoberie“ na seba všetky vošky.
V permakultúre je aj zóna divočiny. Je to taká bezzásahová zóna. Môžeme si ju predstaviť ako peň prinesený na záhradu, ku ktorému si dáme lavičku a budeme len pozorovať, čo sa tam deje. Týmto kúskom, ktorý zdieľame, si prinesieme biodiverzitu do záhrady.
Nebudeme mať v záhrade jeden druh hmyzu, ale viaceré, ktoré medzi sebou vytvárajú rovnováhu. Vytvoríme miesto pre opeľovače. Aj zelenina potrebuje opeľovať. A keď sú kvety od zeleniny ďaleko, tak ich zlákajú kvety. Veď je to také logické, veď ich majme spolu.
Permakultúra nie je len vysoko produktívny spôsob udržateľných záhrad, ale je to určitý systém prepojený s etikou. Ako tomu máme rozumieť?
