Najskôr kybernetický útok, teraz digitalizácia. Výmenu šéfky národnej knižnice vysvetľuje ministerstvo rôzne

MARTIN. Pred necelými dvoma týždňami vymenila ministerka kultúry Martina Šimkovičová vedenie Slovenskej národnej knižnice v Martine (SNK). Bývalú generálnu riaditeľku Katarínu Krištofovú vo funkcii dočasne nahradila Ivana Kostrabová.

Pozornosť pritom vzbudzuje, ako ministerstvo vysvetľuje odvolanie niekdajšej šéfky knižnice. Kým v prvom stanovisku pre MY Turiec ho odôvodňovalo kybernetickým útokom a manažérskymi zlyhaniami, v aktuálnej tlačovej správe kritizuje najmä nezvládnutú digitalizáciu. Tú pritom vo svojich pôvodných vyjadreniach nespomenulo ani raz.

Ivana Kostrabová je na čele SNK od 26. marca. Ministerstvo o personálnej zmene vo vedení informovalo o desať dní neskôr na svojej webstránke aj prostredníctvom tlačovej správy.

Nová riaditeľka je dlhoročnou pracovníčkou knižnice, ktorá dosiaľ pôsobila ako riaditeľka odboru financií a plánovania. Inštitúciu povedie až do riadneho výberového konania, ktoré vypíšu do šiestich mesiacov.

Kybernetický útok

„Bývalé vedenie Slovenskej národnej knižnice v Martine nezvládlo proces digitalizácie kultúrneho dedičstva vo svojej správe. Navyše, napriek rozpočtu cca 79 miliónov eur na roky 2012 – 2024 určených na tento účel, nedokázala bývalá generálna riaditeľka Katarína Krištofová zabezpečiť ani pripravenosť inštitúcie voči kybernetickým útokom,“ uvádza rezort v oznámení zo 4. apríla.

Práve nedostatočné zabezpečenie inštitúcie voči kybernetickým útokom bol jedným z dôvodov, ktorým rezort pre MY Turiec vysvetľoval Krištofovej koniec. Bývalá riaditeľka knižnice však tvrdí, že ministerstvo pripravovalo jej odvolanie ešte skôr, než sa o hackerskom útoku na stránky knižnice dozvedelo.

Oslovili sme v tejto súvislosti aj ministerstvo s otázkou, kedy sa o kybernetickom napadnutí dozvedeli. Dodnes nám neodpovedali.

Ďalšími dvoma dôvodmi, pre ktoré Krištofovú z postu odvolali, bola „nedostatočná ochrana nehmotného kultúrneho dedičstva a pochybenia v manažérskej činnosti“. Uviedol to rezort kultúry v reakcii na naše otázky ešte 26. marca. Nezvládnutú digitalizáciu vtedy vo svojom stanovisku nespomenuli.

Bývalá riaditeľka vtedy upozornila, že ochranou nehmotného kultúrneho dedičstva sa knižnica ani nezaoberá, keďže ide o ústne tradície a prejavy ľudovej kultúry, kým oni majú na starosti písomné kultúrneho dedičstvo. Výhrady k jej riadeniu podľa jej slov aktuálni predstavitelia rezortu tiež nekomunikovali.

Kritizujú digitalizáciu

V aktuálnom stanovisku sa rezort opiera najmä o nezvládnutú digitalizáciu kultúrneho dedičstva, ktorú knižnica rozbehla v roku 2012. Jej cieľom bola masová digitalizácia obsahu knižničných a archívnych fondov a ochrana nosičov informácií pred nevyhnutnou degradáciou.

„Špecifickým cieľom bola digitalizácia slovacikálnych dokumentov z knižničných a archívnych fondov a vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre digitalizačné a konzervačné centrum knižničných a archívnych dokumentov.

Napriek uvedenému a tiež faktu, že napríklad s porovnaním so susednou Českou republikou bol rozpočet knižnice na tento účel až 5-násobne vyšší, sa nepodarilo všetky stanovené ciele naplniť,“ píše ďalej ministerstvo vo svojom oznámení.

Ako ďalej dopĺňa, digitalizácia historického knižného fondu s vydaním pred rokom 1830 tvorila iba 0,36 percent digitalizovaných objektov, pričom digitalizované knižné jednotky vydané po roku 1990 tvorili 44 percent.

„Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že digitalizácia historického fondu vydaného pred rokom 1830 bola vedením Slovenskej národnej knižnice deklarovaná ako kľúčová, netvorila ani percento zdigitalizovaných dokumentov.“

Rezort tiež kritizuje, že digitalizácii chýbal jasný plán a bola robená masovo bez akejkoľvek selekcie. Primárne sa podľa nej digitalizovali odborné časopisy a populárne časopisy, pričom odborné časopisy sú pre vedeckú komunitu sprístupňované v medzinárodných databázach, ku ktorým prístup financuje rezort školstva.

„Z vyššie uvedených dôvodov ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová odvolala generálnu riaditeľku z funkcie, aby tak zamedzila pokračovaniu ďalších zlyhaní vedenia,“ uzatvorilo ministerstvo.

Chýbali financie na IT servis

Výhrady k digitalizácii ministerstvo pôvodne nemalo, vraví odvolaná riaditeľka. Tú pôvodne odvolali bez udania dôvodu a keď požiadala o vysvetlenie, uviedli, že za jej koncom je kybernetický útok.

„O tom, že dôvodom môjho odvolania je nezvládnutý proces digitalizácie písomného kultúrneho dedičstva Slovenska, som sa od ministerstva kultúry dozvedela z tlačovej správy, nikdy predtým to ako problém nebolo ani spomenuté,“ reaguje pre MY Turiec Katarína Krištofová.

Ako dopĺňa, s počudovaním vníma, že sa tento argument objavil až desiaty deň po jej odvolaní a po uverejnení prvotných dôvodov.

Pripomína tiež, že vedenie SNK, ktoré je obvinené z pochybenia pretrvávajúceho 12 rokov, tvorí okrem generálneho riaditeľa deväť riaditeľov odborov, ktoré za konkrétne činnosti v procese digitalizácie priamo zodpovedajú. „Celé roky doteraz, aj po mojom odvolaní,“ dodáva.

Zároveň objasňuje, ako to bolo s rozpočtom na digitalizáciu. Na projekt SNK získala 40 miliónov eur z eurofondov. Financovali z nich aj rekonštrukciu a modernizáciu dvoch budov s pokročilou technológiou, mzdy dvesto zamestnancov či špičkové technológie.

Každý výdavok prešiel auditom zo strany vlády aj EÚ a kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu, dopĺňa bývalá riaditeľka.

Po tom, čo v roku 2015 skončila implementačná fáza projektu, už vyčleňovalo peniaze ministerstvo kultúry zo štátneho rozpočtu. Na tzv. udržateľnosť výsledkov digitalizácie dávali ročne päť miliónov. Podľa slov bývalej šéfky knižnice išli na presne stanovené účely, ako napríklad na prevádzku Konzervačného a digitalizačného centra SNK, platy či servis a údržbu technológií. Až do roku 2021.

„V ďalších rokoch sa prostriedky na tento účel výrazne znižovali, čoho dôsledkom bolo prepúšťanie zamestnancov, ukončenie zmlúv na servis a údržbu technologickej infraštruktúry digitalizácie, vrátane inštalácie bezpečnostných aktualizácií komponentov IT systémov digitalizácie, ktoré zaručujú kybernetickú bezpečnosť,“ vraví Katarína Krištofová s tým, že z potrebných prostriedkov zostalo na tento účel menej ako desatina.

Dodáva tiež, že ministerstvo opakovane upozorňovali na možné riziká i na to, že IT infraštruktúru treba riadne servisovať a to si vyžaduje násobne viac financií, než dostávajú.

„Môj názor je, že kým tieto prostriedky poskytované boli, ministerstvo si svoju zodpovednosť voči písomnému kultúrnemu dedičstvu plnilo tak, ako má. A keď s tým v roku 2023 prestalo, s plným vedomím akceptovalo aj zodpovednosť za to, že infraštruktúra digitalizácie bude plne vystavená kybernetickým hrozbám, technickým zlyhaniam a postupnému odchádzaniu v dôsledku absencie predpísaného servisu a údržby,“ myslí si Katarína Krištofová.

Politické rozhodnutie?

Krištofová tiež vraví, že nie je pravda, že vedenie SNK deklarovalo ako kľúčovú digitalizáciu historického fondu spred roka 1830, ako to vo svojej tlačovej správe tvrdí ministerstvo kultúry.

„Žiaľ, nie je tomu tak, ani tomu tak nikdy nemalo byť. Cieľom masovej digitalizácie je digitalizácia všetkých slovacikálnych dokumentov z konzervačného fondu SNK, ako aj historických knižničných dokumentov a fondov a vybraných dokumentov z Literárneho archívu SNK,“ tvrdí Katarína Krištofová.

Vysvetľuje tiež, že nízke percento digitalizovaných dokumentov spred tohto roka súvisí s tým, že vydavateľská činnosť pred rokom 1830 nebola na území dnešného Slovenska nadmieru rozbujnená. Aj v celkovom fonde SNK tvoria fyzické dokumenty spred tohto obdobia nízky podiel.

Materiály digitalizovali podľa digitalizačného plánu, pričom ministerstvo kultúry podľa jej slov "vždy vopred vedelo, čo a v akom počte sa bude digitalizovať."

„Na záver dodávam, že ministerstvo kultúry by malo prestať útočiť na moju osobu a na samotnú SNK, ktorá sa za uplynulých 20 rokov stala rešpektovanou a modernou národnou pamäťovou a fondovou inštitúciou 21. storočia a priznať skutočný dôvod môjho odvolania, ktorý sa zdá byť politický,“ uzatvára bývalá riaditeľka.