Martin/Bratislava. Hneď od svojho vzniku 4. augusta 1863 sa stala Matica slovenská centrom a symbolom slovenského národného povedomia. Najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa však potrebovala na svoje účely reprezentatívnu budovu.
Od položenia základného kameňa prvej budovy Matice slovenskej v Martine uplynie v sobotu 6. apríla 160 rokov.
Nevyhral ani v jednom meste. Korčoka podržalo v Turci pár obcí, tesný súboj bol v Martine Čítajte Začiatkom 60. rokov 19. storočia sa stal Martin centrom národného života Slovákov. Mesto ale nemalo väčšiu reprezentatívnu budovu, ktorá by celonárodnej ustanovizni Slovákov slúžila. Už na zasadnutí prvého výboru Matice slovenskej sa jeho členovia rozhodli takú budovu postaviť. Mesto poskytlo pozemok so starým mestským domom, ktorý bol zbúraný a súčasne sa vyhlásila súťaž na novú budovu.
Plány na budovu Matice slovenskej predložilo osem staviteľov, z nich vybrali projekt nitrianskeho architekta Karola Harrera. Stavbu, ktorá patrila medzi jeho prvé projekty, realizoval v tom čase len 20-ročný staviteľ Ján Nepomuk Bobula.
Základný kameň prvej budovy Matici slovenskej položili 6. apríla 1864 za prítomnosti jej podpredsedu Karola Kuzmányho a členov valného zhromaždenia. Slávnostné otvorenie dokončeného diela, výstavba ktorého bola financovaná z celonárodnej zbierky, sa konalo 8. augusta 1865.
Budova sa nachádzala v centre Martina, hneď vedľa Memorandového námestia, kde sa na priestranstve pod lipami pred Evanjelickým kostolom 6. až 7. júna 1861 konalo memorandové zhromaždenie slovenského národa.
Najväčšou miestnosťou bola Národná dvorana s galériou a javiskom, v ktorej sa konali valné zhromaždenia Matice slovenskej, ale využívala sa aj ako tanečná a divadelná sála. Do budovy sa nasťahovali tiež martinskí ochotníci, ktorí v nej hrávali aspoň raz, niekedy aj viackrát mesačne.
Pracovali v nej aj Taliani. Významná tehelňa roky chátrala, nahradia ju byty Čítajte Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 a následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku sa uhorské úrady pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až došlo po 12-tich rokoch činnosti v roku 1875 k jej zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.
Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom minulého storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1961 je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti v nej sídli Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice.
Druhá budova Matice slovenskej nahradila pôvodné sídlo tejto inštitúcie, ktoré sa odpredalo štátu. Jej základný kameň položili 13. augusta 1924. Slávnostné otvorenie budovy, ktorá je tiež národnou kultúrnou pamiatkou sa konalo počas matičných augustových slávností 29. augusta 1926. A základný kameň v poradí tretej budovy Matice slovenskej položili na Hostihore v Martine 4. augusta 1963 pri príležitosti 100. výročia založenia Matice slovenskej, pričom výstavbu budovy ukončili v roku 1975.
Stromy určené na výrub na cintoríne v Martine počas silného vetra poškodili pomníky Čítajte
