MARTIN. Na Martinských holiach stáli tri turistické chaty, no všetky zhoreli počas vojny pred 80 rokmi. Jedna z nich má výročia až tri. Jej predchodkyňu otvorili najprv pred 90 rokmi a po jej vypálení vstala opäť z popola. Je tomu už 75 rokov.
Martinské hole boli častým cieľom Martinčanov, no turisticky sa začali rozvíjať až po vzniku martinského Klubu československých turistov v roku 1921. Aby sa tu cestovný ruch rozbehol, potrebovali chatu na prenocovanie a k nej cestu.
Výstavbu oboch podnietil starosta Ján Fraňo začiatkom tridsiatych rokov. Hoci bola hospodárska kríza, mesto pod jeho vedením rozkvitalo.
Ľudia smrť neprijímajú a boja sa jej. Ich blízki preto často zomierajú opustení v nemocnici Čítajte Veľkým prínosom bola aj prítomnosť prezidenta ČSR T.G. Masaryka na Bystričke, ktorý Turčanov finančne podporoval. Urobil tak aj v prípade Martinských holí, ktoré si obľúbil. Často ho tu domáci stretli na koni a brával so sebou i hostí.
Výhľadmi na mesto uchvátil aj Eduarda Beneša s manželkou. Na tento projekt daroval mestu 2 milióny korún. Rovnakú sumu dal aj krajinský prezident Jozef Országh, po ktorom cestu na hole pomenovali.
Takto vstávala z popola niekdajšia turistická chata na holiach. (zdroj: Útulne a chaty Malá Fatra)Dovtedy sa chodilo na hole zo Záturčia. „Cesta Jozefa Országha viedla od súčasnej starej budovy Neografie ku kasárňam na Podháji cez vybudované serpentíny až k chate na Veľkej lúke,“ opisuje miestny znalec histórie Igor Dobrovolný.
Jej výstavba trvala niekoľko rokov a mala pôvodne pokračovať do Rajeckých Teplíc, no nestalo sa tak. Celá trasa merala y mesta 11 km a jej zdolanie trvalo na pešo 3 hodiny. Zaujímavosťou je, že Országh, rodák z Abramovej-Laclavej, na slávnostnom otvorení tejto cesty chýbal.
Prvá bola Halašovka
Skôr ako začal klub stavať svoju chatu, turisti nachádzali útočisko pod dvomi strechami. Prvá patrila kolibe pre pastierov, ktorú dal už pred rokom 1900 postaviť statkár a podnikateľ Ján Reichel. Časom ju prestaval na chatu pre dcéru Máriu, chorú na tuberkulózu, ktorá ju ale nevyužívala.
Klub československých turistov chatu odkúpil v roku 1927, prerobil a o rok neskôr otvoril. Mala 25 lôžok a svietilo sa v nej petrolejovými lampami. Útulňu nazvali po všestranne aktívnom Andrejovi Halašovi, ktorý vraj ako prvý vyznačkoval trasu na hole. Na jej výstavbu nemalú sumu poskytol aj martinský predseda klubu turistov Emil Koreň.
Halašovka a za ňou chata, ktorú po vypálení znovu postavili a stojí doteraz. (zdroj: archív (ID))„Bol to obchodník, ktorý mal pri obchodnej akadémii postavený dvojpodlažný dom s obchodom so strižným a módnym tovarom. Bohužiaľ, už nestojí. Na jeho mieste sú obchody s priechodom k autobusovej stanici,“ doplnil Igor Dobrovolný.
Halašovku, ako ju všetci volali, pred 80 rokmi 30. októbra 1944 vypálili. Rovnako ako ďalšie dve chaty – Flochovu a turistickú chatu.
Zo sluhu boháč
Pri zmienke o Jánovi Reichlovi nemožno nespomenúť aj jeho príbeh. Bol roky verným tajomníkom baróna Františka Révaia, ktorému zachránil život. Bezdetný šľachtic svoj rozsiahly majetok v Turci, ku ktorému patrili i pozemky na holiach, po smrti v roku 1914 daroval práve Reichlovi.
Spôsobil tým obrovský škandál. Révaiove netere ale testament napadli a v roku 1918 súdny spor vyhrali. Rodový majetok v okolí Sklabine a Martina získala grófka Mária Cebriánová, ktorá sa niekde spomína aj v súvislosti s útulňou.
Dostavníky vystriedali cyklisti. Na historickej poštovej ceste pribudli nové atrakcie Čítajte „Jánovi ostal majetok, ktorý mu barón daroval počas jeho života,“ píše Miroslav Eliáš v knihe o hrade Sklabiňa. Tým majetkom bol napríklad kaštieľ v Záturčí s poľnohospodárskym dvorom a pozemkami, na ktorých jeho syn objavil prameň Fatra.
Aj jeho príbeh končí tragicky. Jána Reichla po vypuknutí Povstania obvinili partizáni z údajnej spolupráce s Nemcami a v septembri 1944 ho v Sklabini zastrelili. Spolu s dcérou Máriou.
Tragédia Flochovej chaty
Druhou chatou pre turistov bola Flochova chata pod Veľkou lúkou, ktorú postavil v roku 1933 podnikateľ Ján Floch so synom Štefanom. Mala 6 izieb, v ktorých našlo nocľah až 50 osôb. Súčasťou chaty bola i reštaurácia a mliekareň.
Pár dní pred vypálením sa v nej ukrýval mladý akademický maliar, grafik a nadšený turista Janko Novák, ktorý sa zapojil do Povstania. To sa mu stalo osudným. Zomrel pri prestrelke s Nemcami. Na jeho počesť sa od roku 1950 organizovali lyžiarske preteky Memoriál Janka Nováka.
Lyžiarske preteky Memoriál Janka Nováka, ktorého Nemci zastrelili na Flochovej chate, sa organizujú od roku 1950. Po dlhej prestávke sa posledný jubilejný 50. ročník odohral v roku 2018 vo Valčianskej doline. (zdroj: archív ID)Tak ako Halašovka, i Flochova chata ostala len na fotografiách. „Po vojne už chata nebola obnovená. Do tohto priestoru umiestnili dolnú stanicu súčasnej šesťsedačkovej lanovky,“ píše sa v knihe Útulne a chaty Malá Fatra.
Trojchodový obed na holiach
Za to novú šancu po vojne dostala tretia. V úvode spomínaná chata Klubu československých turistov na Veľkej Lúke, ktorá stála povyše Halašovky a tento rok si turisti pripomínajú jej až tri výročia. Jej predchodkyňu slávnostne otvorili pred 90 rokmi spolu s prvým úsekom Cesty Dr. Jozefa Országha - 6. júla 1934.
Trojpodlažná budova mala kapacitu 70 postelí. Do každej izby bol zavedený vodovod, elektrina, klub vybudoval i kúpeľne, kanalizáciu a telefónne spojenie. Len pre zaujímavosť, denná penzia pre člena klubu na izbe bol 30 Kčs, pre nečlena 37 Kčs. Raňajky stáli 4 Kčs, trojchodový obed 10 Kčs, večera 8 Kčs.
Nezamotáva sa do vlasov a nesaje ani krv. Netopier pomôže ochranárom búrať mýty Čítajte Prvým nájomcom bol obchodník a zanietený turista Ferdinand Holko, druhý Karol Kern, ktorý bol predtým chatárom na vysokotatranskej Téryho chate. Príchodom do Turca podporil rozvoj lyžiarskeho športu, keďže sám bol skúseným pretekárom.
Lyžovačka po meste
Do výstavby horských chát Martinčania lyžovali od roku 1921 po uliciach mesta. Prvé lyže do Turca priniesli Révaiovci. Okrem Martina Zimana, neskoršieho chatára na Magure, mali jedny z prvých lyží Andrej Halaša či Ján Petrikovich.
Lyže si buď vyrobili sami, alebo si ich dali urobiť.
„Medzi najznámejších výrobcov lyží v Turci patrili majster Ondrej Sokol z Diakovej, Jesenský z Dolnej Štubne a Debnár z Vrícka,“ uvádza sa v zmienenej publikácii o chatách.
Magura predbehla hole
Po vojne vypálenú chatu na tom istom mieste opäť vybudovali a otvorili v máji 1949. Je tomu už 75 rokov a stojí dodnes. Kým prvá chata pred vojnou stála 300--tisíc korún, novú postavili za 6,5 milióna korún.
K chate tiež zriadili pre autá novú cestu z Vrútok, ktorá slúži dodnes. Kapacita novej chaty sa zvýšila na 150 lôžok. Jej výstavbu mal na starosti majster Čižmárik, betónovanie robotníci z Belej a ich výsledok si bola pozrieť osobne i Alica Masaryková.
Poškodenú lesnú cestu v Gaderskej doline opravili. Návštevníkov čakajú novinky Čítajte S rozvojom lyžiarskeho športu Martinské hole ale predbehli iné chaty. Prvý vlek v Turci vybudovali v roku 1955 pri chate na Kľačianskej Magure, skokanský mostík v roku 1951 pri Turanoch. Martinské hole sa dočkali vleku o dva roky neskôr.
