MARTIN. Uplynul takmer týždeň od pádu vetroňa v Martine. Príčinu leteckej nehody zatiaľ vyšetrujú.

Známa je nateraz totožnosť muža, ktorý pri nej prišiel o život. Išlo o profesionálneho pilota, ktorý sedel v kokpite Boeingov ako kapitán a vo voľnom čase sa venoval plachteniu. V osudný deň bol na oblohe aj súťažne.
Zhrnuli sme, čo zatiaľ vieme o nehode a pilotovi, na ktorého spomína plachtárska komunita.
Posledný krát súťažil
Nehoda sa stala v sobotu (4.máj) podvečer v martinskej časti Košúty. Na mieste boli ako prví hasiči, ktorým Martinčania nahlásili požiar trafostanice. Až tí zistili, že na objekt spadol vetroň a udalosť oznámili tiesňovej linke 155.
Následne na miesto smerovali posádky rýchlej záchrannej a lekárskej pomoci a polícia. Zásah spočiatku komplikoval požiar, ktorý likvidovali približne hodinu. Pilotovi už záchranári nedokázali pomôcť a na mieste konštatovali smrť.

Vo vetroni letel 62-ročný Peter Pokorný. Bol profesionálnym pilotom a vo voľnom čase sa venoval plachteniu, v ktorom aj súťažil. Pretekal aj minulú sobotu.
V Turci práve prebiehala medzinárodná plachtárska súťaž fatraglide 2024. Ako vyplýva z výsledkovej listiny, zúčastnil sa jej aj Peter Pokorný. Do soboty absolvoval vo svojej kategórii všetkých päť etáp.
Zo záznamov nebolo úplne zrejmé, či na štart nastúpil aj v sobotu, resp. či súťažný let dokončil. Polícia nechcela potvrdiť ani vyvrátiť, či s vetroňom spadol počas pretekov.
Organizátor približuje, že v ten deň sa Peter Pokorný postavil na štart.
„V sobotu letel, dokonca súťažnú úlohu dokončil, bohužiaľ už neodovzdal záznam letu,“ potvrdil pre MY Turiec organizátor súťaže.
Šéfoval pilotom
Peter Pokorný začal plachtiť vo voľnom čase, postupne sa z jeho záľuby stalo povolanie. Na tejto ceste ho sprevádzali ďalší členovia leteckej komunity.
„V sobotu 4.mája zahynul v troskách svojej ASG-29 kapitán Peter Pokorný. Vážený člen česko-slovenskej leteckej obce, znalec nášho športu, kamarát a človek, ktorý dokázal nahradiť chýbajúceho člena rodiny,“ spomínajú na svojho priateľa na portáli Gliding.
Ako dodali, lietať začal vo Vajnoroch v časoch, kedy lietanie nebolo pre každého. O niečo neskôr už na klubovom Januse lámal rekordy a kariéra profesionálneho pilota bola preňho prirodzená. A aj tam ďalej napredoval, z druhého pilota sa stal kapitán.
„V Československých aerolíniách sa dostal najďalej, ako sa dá - na ľavú sedačku Boeingov, ATR a jeho obľúbených Airbusov 330,“ doplnili.

„Vrcholom jeho leteckej kariéry v ČSA bola funkcia kapitána, dokonca aj šéfa pilotov, ktorí riadili najväčšie dopravné lietadlo, ktoré v histórii ČSA lietalo – AIRBUS 330,“ hovorí pre MY Turiec Teodor Pasternák. S „Pokim“, ako ho v komunite nazývali, sa zoznámili v bratislavskom aeroklube začiatkom 90. rokov.
„Peťova havária je pre mňa veľký a ťažko uveriteľný šok,“ vraví jeho priateľ Teodor, ktorý s ním má zo vzduchu množstvo zážitkov. Leteli spolu aj pred viac ako 30 rokmi, keď potreboval nakrútiť letecké zábery Bratislavy do svojho pripravovaného filmu k prijímačkám na réžiu na FAMU.
„Bol vždy kamarátsky a veselý. Raz priletel na letisko s CESSNOU 172RG s nemeckou imatrikulačnou značkou. Tento typ aeroplánu ešte v tých časoch nebol na našich letiskách samozrejmosťou. Bola to skrátka atrakcia,“ vraví .
Svojou povahou si získal aj ďalších nadšencov leteckého športu. Naposledy ho videli práve počas pretekov. „Nečakali sme, že prídeme o skvelého človeka a priateľa. Poki bol pevnou súčasťou plachtárskej komunity a jeho strata nás všetkých bolestivo zasiahla. Na toto sa ťažko hľadajú slová - modré nebo, kamarát a dávaj tam zhora na nás pozor!“ rozlúčili sa z aeroklubu SGC Martin.
Letel v posledných týždňoch
Skúsený pilot sa na svet pozeral z výšky aj v poslednom období. Na sklonku marca fotil zo svojho vetroňa vysielač Kamzík.
„Ešte 25. apríla zverejnil záber z výšky na švajčiarsky Matterhorn, v predchádzajúcich týždňoch fotografie nad Luxemburskom či Pyrenejami. Jeho nádherné zábery z posledných dní boli práve z lietania na pretekoch vetroňov Fatraglide 2024, na ktorých súťažil,“ dopĺňa Teodor.

Peter Pokorný šiel v stopách svojho otca Eugena Pokorného. Tiež najskôr lietal v aeroklube a súčasne sa v letectve aj zamestnal.
„Do svojho vysokého veku lietal na športových aeroplánoch. Umrel ako 87-ročný, na pevnej zemi. Peťo si však ešte mohol dlho požiť, a nemusel tak rýchlo „letieť“ za ním! Hoci „odletel“ práve pri tom, čo mal v živote najradšej – lietaní,“ uzatvára jeho priateľ Teodor .