Zatiaľ neexistuje spôsob, ako z tela úplne dostať mikroplasty, vraví vedkyňa Kadášová

MARTIN/OLOMOUC. NINA KADÁŠOVÁ z Martina sa v susedných Čechách dostala do spoločenského povedomia ako popularizátorka vedy. Na Univerzite Palackého v Olomouci študuje medicínu a zároveň fyzikálnu chémiu už ako doktorandka.

Mladá žena sa v rámci svojich aktivít snaží širokú verejnosť vrátane detí nadchnúť pre vedu.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Boli to obchodníci, lekári aj pekári. O židovské hroby sa v Turci už nemá kto starať Čítajte 

Na univerzite je tiež súčasťou tímu vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom membránových proteínových štruktúr pomocou umelej inteligencie. Ten by mohol v budúcnosti pomôcť aj pri vývoji liečiv pre doteraz nevyliečiteľné ochorenia.

Pred rokom ste ukončili štúdium molekulárnej biofyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzite Palackého v Olomouci. Popritom ste začali štúdium medicíny na tej istej univerzite. Kedy ste v sebe objavili lásku k biológii, matematike a fyzike?

Vzťah k prírodným vedám som mala asi odjakživa. No väčší záujem o biológiu a chémiu som v sebe objavila na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine aj vďaka výborným učiteľom, ktorí vyučovali prírodovedné predmety.

Na štúdium biofyziky a neskôr molekulárnej biofyziky na Univerzite Palackého v Olomouci som sa však dostala náhodou, po nevydarenom pokuse prijímacích skúšok na medicínu.

Molekulárnu biofyziku som v rámci magisterského štúdia ukončila minulý rok. Momentálne som na doktorandskom štúdiu odboru fyzikálna chémia.
Na štúdium medicíny som nastúpila trochu neskôr, v podstate po mojom bakalárskom štúdiu.

Bol to sen, ktorého som sa nechcela vzdať, mám medicínu veľmi v láske. Som rada, že si môžem tento sen plniť a uvidím, kam ma to zavedie.

Popri práci a štúdiu sa venujete aj popularizácii vedy a najnovších vedeckých objavov.

Prvýkrát som sa k popularizácii vedy dostala už v roku 2019, keď som prvýkrát oslovila spolok UPCrowd, ktorý pôsobí u nás na univerzite. Páčili sa mi ich aktivity, ktoré robili na školách v Česku a aj pre našu univerzitu. V samotnej popularizácii vedy vidím veľký potenciál.

Našou snahou je objasňovať komplikovanejšie alebo menej známe témy, ktoré viackrát môžu laikovi pomôcť pochopiť podstatu problému. Rovnako prinášame novinky z vedy pre verejnosť. Týmto ukazujeme, ako výskum napreduje a kde vlastne peniaze daňových poplatníkov v rámci výskumu idú.

Myslím si, že je to najmenej, čo ako vedci platení štátom môžeme pre verejnosť urobiť. Teraz pôsobím v rámci popularizačného tímu Vědátor, kde sa snažíme osloviť čo najširšie spektrum divákov. Ak sa pozeráme na vekový priemer, ktorý nás v rámci Vědátora sleduje, tak sú to väčšinou 20- až 40-roční ľudia.

Vo vašich článkoch sa venujete prevažne popularizácii biológie.

Posledné, čo sme opisovali, boli nové nástroje, ktoré modelujú proteíny. Môžeme si to predstaviť tak, že nám vytvoria nejaký obrázok proteínu. Keď sa skúma nejaká choroba, napríklad metabolické alebo neurologické ochorenie, tak my ako vedci sa snažíme zistiť podstatu, príčinu tej choroby.

Na základe toho aj nasimulovať, ako by sa dané liečivo viazalo k proteínu, a vytvoriť nejaký nový liek. Takže základom je pozrieť sa, ktoré proteíny sa „pokazili.“ Problém je v tom, že ich tvar nepoznáme, pretože ich nedokážeme zachytiť, keďže sa niektoré rýchlo rozpadnú. Nedokážeme ich „odfotiť“ v štádiu kompletného zloženia.

V regióne V regióne Velil Boeingom, osudným sa mu stal vetroň. Skúsený pilot v deň nehody plachtil súťažne Čítajte 

A tu nastupujú metódy, ktoré tieto proteíny modelujú na základe nejakej ich sekvencie. Teraz je to veľmi moderné, dať sa osekvenovať. Kúsok DNA, napríklad sliny, nalejete do skúmavky a pošlete to do nemocnice.

Tam vedia osekvenovať vašu genetickú informáciu. Podobne si môžeme zistiť aj nejakú sekvenciu proteínu. Tú počítač vyhodnocuje. Na základe toho vie postaviť proteín. Od roku 2020 takýchto metód veľmi rýchlo pribúda. Najnovšia metóda, o ktorej sme hovorili, sa volá génová ontológia, keď na základe podobnosti génov s inými proteínmi vie tento proteín poskladať.

Venovali ste sa aj prvej chorobe z plastov. Všade okolo nás sú plasty. A vraj sú už aj v každom z nás.

Mikroplasty podľa najnovšieho výskumu nachádzame aj v arterosklerotických plátoch v cievach, čo je pre nás ako ľudí veľký problém. Vlani sa objavila prvá choroba z plastov, o ktorej sme tiež písali v rámci Vědátora.

Chorobu vedci pomenovali plastikóza. Je to veľmi príhodné, a to preto, že je spojená s podráždením sliznice tráviaceho traktu z plastov. Prvýkrát bola opísaná v žalúdkoch vtákov z ostrova pri Austrálii.

Vyzerá to tak, že dráždenie plastmi v žalúdku vtákov spôsobuje, že sa im žalúdok stále zjazvuje a je v ňom väčší zápalový proces. Keby tie plasty vtáky nemali v potrave, tak by sa im nič takéto nedialo.

Dá sa telo od mikroplastov vyčistiť? Vy ste sa sama stretli v Olomouci s výskumom nanočastíc.

Zatiaľ nič takéto neexistuje. Čo sa týka výskumu materiálov, je tiež náročný. V Olomouci sa zameriavajú na výskum nanočastíc striebra, zlata alebo grafénu. Je to výskum zameraný na ich schopnosť viazať rôzne liečivá, respektíve znásobovať účinok nejakého liečiva. Ale to je na veľa rokov dopredu.

Jednou z podmienok štúdia nanočastíc je, že ak ich chceme využiť v medicínskom procese, musíme vedieť ich toxicitu. Ako sa ukladajú, kde sa ukladajú, ako by sme ich vedeli prečistiť. O tom, že sa ukladajú, vieme, ale zatiaľ nevieme o spoľahlivom procese, ako ich vyčistiť z tela von.

Ste členkou tímu vedcov v rámci vášho doktorandského štúdia. Na akej úlohe v súčasnosti pracujete?

V súčasnosti pracujem na triede proteínov s názvom GLUT. To sú vlastne proteíny, ktoré prenášajú glukózu. Pozeráme sa na rôzne typy mutácií, ktoré sa v nich nachádzajú. Najčastejšie sú to mutácie, ktoré zamieňajú jednu aminokyselinu za inú aminokyselinu.

Je to dobré, keď chcete pochopiť príčinu daného ochorenia a vymyslieť možnú liečbu. Aby ste vedeli, kde liečivo v proteíne cieliť, do akého miesta, kde by sa to malo viazať.

Môže vás zaujať Môže vás zaujať Niektorí encefalitídu prechodia, iní končia v nemocnici. Väčšina prípadov má mierny priebeh, vraví infektológ Čítajte 

Sú to väčšinou výskumy, ktoré robíme v počítači nejakou simuláciou. Nerobím s reálnymi ľudskými bunkami, čo je škoda. Lebo rada by som si overila teóriu, ktorú simulujem v počítači aj reálne, experimentálne. Možno sa k tomu v budúcnosti aj dostanem.

Kedy to všetko stíhate, práca, štúdium, popularizácia vedy?

No... úprimne, pár aktivít som počas rokov musela opustiť, keďže boli náročné na čas. Snažím sa fungovať na vopred prichystaný týždenný plán, keď sa každá minúta musí plnohodnotne využiť, ale nie vždy to funguje. Teda nie vždy všetko stíham, ale u mňa platí pravidlo, že ak ma daná činnosť zaujíma a baví, venujem sa jej o to radšej. A zatiaľ ma to baví.

Máte vôbec voľný čas a čo robievate vo voľnom čase najradšej?

Voľný čas mám. Rada oddychujem v prírode, prechádzam sa alebo sa venujem turistike. Ďalej rada varím a pečiem, čítam romány a pozerám filmy. Milujem hudbu.

Vám sa podarilo, čo mnohým nie. Študovať na dvoch náročných vysokých školách naraz. Ako sa to dá všetko stíhať?

V podstate je to spojené s predošlou odpoveďou. Je dôležité vedieť plánovať a plánu sa potom držať. Tiež treba vedieť, čo má u vás prednosť. Vďaka tomuto prístupu som zvládla dokončiť magisterské štúdium.

Na doktorandskom štúdiu som zatiaľ necelý rok a vďaka voľnejšiemu prístupu som schopná sa medicíne venovať viac. Pravda, sú momenty, keď to nie je jednoduché. Avšak potom väčšinou nasleduje zadosťučinenie v tom, čo sa vám podarilo.

Jednu vysokú školu teda už máte za sebou a teraz študuje medicínu. Ktorým smerom sa budete v budúcnosti profesijne orientovať?

Moja doktorandská práca sa zameriava na štúdium membránových systémov buniek a proteínov v nich. To je môj výskum, ktorému sa venujem.

Tento výskum je veľmi dobre uplatniteľný v neurológii, imunológii alebo vo vývoji nových liečiv. Takže pravdepodobne by som sa rada uberala týmito smermi, ale uvidíme ešte do budúcna, či to bude reálne. Predsa len, sú to ešte tri roky, ktoré mám pred sebou. Môže sa to rôzne meniť.

Napísali sme tiež Napísali sme tiež Nemusia byť pripútaní na lôžku, detských pacientov monitorujú v martinskej nemocnici bezdrôtovo Čítajte 

Dá sa povedať, že Česi si vás adoptovali. Ostanete po ukončení štúdia v Čechách alebo máte iné plány?

No, či si ma Česi adoptovali, to asi nie. Ale v Češku žijem už sedem rokov a zatiaľ sa mi tu páči. Mám tu veľa kamarátov a známych. Zvykla som si na Olomouc. Či ale po vyštudovaní v Česku zostanem, to ešte neviem.

Žijete už niekoľko rokov v Olomouci. Aký máte vzťah k rodnému Martinu a Slovensku?

Do Martina sa rada vraciam, vždy keď je príležitosť. Mám veľmi rada Malú a Veľkú Fatru. Hory mi v okolí Olomouca veľmi chýbajú. Vždy keď sa vrátim, čudujem sa, ako sa Martin zas premenil, kde je čo zatvorené a aké nové podniky otvorili. Rada sa vraciam za rodinou, kamarátmi a za spomienkami.

Na Slovensko som nezanevrela. Máme krásne hory a miesta, ktoré sa oplatí navštíviť, a rovnako veľa šikovných ľudí, ktorých výsledky práce môžu veľakrát konkurovať aj zahraničnej ponuke a nachádzajú si tam svoje uplatnenie.