TURČIANSKE KĽAČANY. Keď sa rodia nápady, často tomu predchádza nadšenie, dávka nespútanej odvahy a obyčajná veta: „A čo keby sme...“, ktorá v sebe na okamih ukrýva neobyčajný obsah.
Bolo to tak aj v roku 2004, kedy Lenka Mahútová bez ostychu prečítala pred kamarátmi víziu naškrabanú na bielej A4-rke.
Vtedy ešte len 24-ročná milovníčka koní netušila, kam jej predstava neskôr porastie. Za Lenku a jej nápad sa v tom čase postavili jej priatelia, ktorí na znak súhlasu zdvihli ruky.
Výsledok? Prvý májový víkend sa v Turci konal už 17. ročník obľúbenej súťaže Kľačianska podkova, a keby niet Lenkinho vyhorenia a trojročnej prestávky, na plagátoch by sa vynímala jubilejná dvadsiatka.
Kľačianska podkova má v Turci už sedemnásťsťročnú tradíciu (zdroj: archív LM)„Stále ma motivuje pohľad do konských očí. Je pre mňa neuveriteľne naplňujúce vidieť kone z celého Slovenska pohromade, dokážem sa s nimi akosi prepojiť a skutočne ich vnímať. Cez oči koňa vidíte jeho dušu. Rada ich pohladím a rada ocením víťazné kone Kľačianskej podkovy. Kone milujem, sú to moje najobľúbenejšie zvieratá na svete, asi preto som to s organizáciou ešte nevzdala,“ prezrádza Lenka Mahútová.
Zatiaľ neexistuje spôsob, ako z tela úplne dostať mikroplasty, vraví vedkyňa Kadášová Čítajte Konský jarmok aj kone zo zahraničia
Na lúke pod futbalovým ihriskom v Turčianskych Kľačanoch sa 4. mája už tradične zhromaždili súťažiaci aj zvedaví návštevníci, ktorí prišli obdivovať furmanskú tradíciu.
