Pod vznik rakoviny prsníka sa môže podpísať aj plánovanie materstva vo vyššom veku

MARTIN. Docent Marek Smolár z Kliniky všeobecnej, viscerálnej, transplantačnej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Martine je autorom knihy Ochorenia prsníkov.

Hovorí, že v rámci Európy patríme medzi krajiny so stredným výskytom, napriek tomu je ale na Slovensku úmrtnosť vyššia. Keďže ide o multifaktorálne ochorenie, neexistuje podľa neho jeden faktor, ktorý by karcinóm prsníka spôsoboval alebo spúšťal.

Potvrdil, že nie je vylúčené, ak žena dostane karcinóm aj počas tehotenstva. Počas tohto obdobia nie je podľa neho chránená úplne, no celkovo sú ale riziká nižšie.

Slovensko získalo smutné prvenstvo v miere úmrtnosti na karcinóm prsníka vedieme pred európskym priemerom, prečo je to tak?

Problémom je zanedbávaná prevencia, screeningové programy nefungujú tak, ako by mali a takisto aj povedomie nie je na takej úrovni, aby ženy dbali o to, kedy majú ísť na preventívnu prehliadku. Taktiež zaostávame za samovyšetrovaním prsníkov.

Nedávno sme so študentkou urobili štúdiu, do ktorej sme si prizvali viac žien. Zistili sme, že väčšina z nich si v mladom produktívnom nerobí samovyšetrenie, alebo neboli na preventívnej prehliadke. Toto bude zrejme kľúčová vec, na ktorú ste sa pýtali.

Čo sa týka výskytu rakoviny prsníka, napriek tomu, že máme vysokú úmrtnosť, výskyt v krajine nie je až taký veľký v porovnaní s Európou. V rámci nej patríme medzi krajiny so stredným výskytom, napriek tomu je ale úmrtnosť vyššia.

Marek Smolár pôsobí na Klinike všeobecnej, viscerálnej, transplantačnej chirurgie Univerzitnej nemocnice v Martine. (zdroj: Romana Vicianová)

Poznáte dôvod, prečo je to tak?

Ako som vravel, zanedbáva sa diagnostika, karcinóm sa zachytí neskôr, diagnostikujeme ho už v pokročilejšom štádiu, čo má za následok horšie výsledky liečby.

Čo vplýva na vznik rakoviny prsníka?

Ide o multifaktorálne ochorenie, neexistuje jeden faktor, ktorý by ju spôsoboval, alebo spúšťal. Keby to tak bolo, mali by sme vyriešený problém. Na rakovine prsníka sa spolupodieľa viac faktorov, ktoré sa môžu a nemusia uplatniť.

Spomenúť treba faktor materstva, odkladanie prvého tehotenstva, čo je jedným z rizikových faktorov. Prevláda západný štýl života, veľmi málo žien rodí pred tridsiatkou. Počas tehotenstva klesá hladina estrogénu a uplatňuje sa progesterón, ktorý má ochranný účinok na ženský prsník.

Ďalej sú to faktory, ktoré vieme ovplyvňovať a môžeme meniť, je to životný štýl a správanie. Za nimi je fajčenie, obezita, málo športovej aktivity.

Potom sú to dedičné faktory, ktoré nevie žena ovplyvniť. Ide o prvostupňových príbuzných, ako je mama a potom stará mama. Oveľa nižšia je predispozícia z otcovej strany. Nakoniec sú to genetické mutácie, ktoré sa môžu vyskytnúť. Keď sa u ženy vyskytne takzvaný gén BRCA, má šancu, že sa v priebehu života u nej vyskytne karcinóm prsníka alebo vaječníkov.

Vie žena zistiť, že je nositeľkou toho typu génu?

Zväčša to nevie, na ten sa príde, keď vznikne problém. Mladé pacientky do 40 rokov pokiaľ majú karcinóm prsníka, posielame na genetické vyšetrenie. Ak má žena agresívny typ rakoviny, posielame nielen ju, ale aj jej dcéru, a tam sa to dozvie.

Či je žena nositeľkou takéhoto génu, môže zistiť, ak si dá urobiť genetické vyšetrenie na vlastnú žiadosť. Existujú komerčné testy, ktoré si môže pacientka zaplatiť. Na základe genetického profilu tak zistí, či má takúto mutáciu.

Spomínali ste materstvo. Keď bude žena kojiť dlhšie, je to zároveň určitá prevencia pred vznikom rakoviny prsníkov?

Nedá sa povedať, že je to úplne pravda, ale opäť, dojčenie pôsobí protektívne, ale na druhej strane treba spomenúť, že karcinóm môže vzniknúť aj tehotenstve, aj počas dojčenia. Neznamená to, že je žena úplne chránená, celkovo ale sú riziká nižšie.

Treba upozorniť, že práve vtedy môže byť rakovina maskovaná, počas tehotenstva sa zväčšujú prsníky, môžu byť bolestivé, žena prechádza množstvom zmien v tele a tak jej môže uniknúť, že sa jej v prsníku vytvára hrčka.

Rozprávame sa stále len o ženských prsníkoch, môže rakovinu prsníka dostať aj muž?

Samozrejme, môžu ju mať, tak dva tri prípady ročne evidujeme. Všetko to boli skôr starší páni.

Je pravdou, že rakovina prsníka je chorobou najmä starších žien?

Vo všeobecnosti platí, že vyšší vek nad 60 rokov je rizikový faktor na vznik karcinómu prsníka, ale zároveň nám pribúdajú pacientky v mladej vekovej skupine od 18 do 40 rokov. Pri tejto skupine vidíme až lineárny nárast.

Ide v ich prípade aj o agresívnejší typ rakoviny?

Áno. U starších pacientok máme menej agresívne formy rakoviny prsníka a šanca na vyliečenie je u nich dobrá. Naopak u mladých pacientok je priebeh rýchly, ochorenie je diagnostikované už s metastázami, aj liečba je agresívna. Musíme použiť širokú paletu liečby – biologickú, chemoterapiu, rádioterapiu a hormonálnu liečbu, napriek tomu sú u nich častejšie recidívy. Karcinóm sa zvykne vrátiť a pri týchto pacientkach evidujeme aj vyššia úmrtnosť.

Kedy je vhodný čas si dať prvýkrát vyšetriť prsníky?

Keď sa dievčaťu dostaví menštruácia, treba navštíviť gynekológa. V rámci vyšetrenia sa robí aj vyšetrenie prsníkov.

Stretli ste sa, že karcinóm prsníka dostalo ešte nedospelé dievča?

Nie. Najmladšia pacientka mala dvadsať rokov.

Za každou hrčkou nemusí byť rakovina, kedy by mala ale žena spozornieť?

Vždy keď si nahmatá hrčku, musíme vedieť, aká je. To, či ju žena nahmatá, závisí aj od typu prsníkov. Samozrejme, závisí aj od veľkosti prsníka aj od toho, kde tá hrča je, či je bližšie k povrchu. Môže byť hlbšie a tú nahmatáte skôr v menšom prsníku. Preto má význam nielen samovyšetrovanie, ale aj zobrazovacie vyšetrenie.

Ak má žena veľké prsia a hrčku s veľkosťou jedného centimetra, nenahmatá si ju. Pri menších prsníkoch si nahmatá aj päťmilimetrovú hrčku. Záleží na tom, aký veľký prsník žena má, kde je hrča umiestnená, ale aj to, akú techniku pri vyšetrovaní používa.

Čo spôsobí, že hrčka začne v prsníku rásť?

V tele nám kontinuálne odumierajú bunky a nahrádzajú sa novými, to všetko podlieha určitej regulácii, aby k deleniu došlo podľa určitých pravidiel. Pokiaľ dôjde ku poruche, povedzme napríklad pod vplyvom genetiky, alebo sa začnú uplatňovať vonkajšie faktory, ktoré poškodzujú proces delenia, tak tá bunka stratí reguláciu, začne sa správať zmätočne a deliť sa bez kontroly.