MARTIN. V lete môžete stretnúť Stana Marčeka na teraske pri zmrzline na Severe pri šálke voňavého espresa. Ak sa sympatickému pánovi prihovoríte, ochotne vám porozpráva svoj životný príbeh.
Už po pár minútach rozhovoru zistíte, že sa rozprávate nielen s bývalým manažérom skupiny Team, ale aj jedným z najvýznamnejších zakladateľov hnutia esperantistov na Slovensku a zároveň veľkým propagátorom esperanta u nás i v zahraničí.
Keďže dokonale ovláda umelý jazyk esperanto, stal sa aj novinárom, redaktorom a vydavateľom rôznych esperantských novín i prekladateľom kníh. Dodnes v Martine rediguje a vydáva esperantský časopis Medzinárodného zväzu esperantských učiteľov Juna Amilko, ktorý vychádza už 51. rok.
Uhlie nahradí slnko. Do rekonštrukcie kúrenia investujú dvestotisíc eur Čítajte Zároveň rediguje časopis Esperanto aktuell, tlačový orgán Nemeckého a rakúskeho zväzu esperantistov.
Stano Marček je okrem iného členom Medzinárodnej ligy učiteľov esperanta ILEI. Za bohatú činnosť pre popularizáciu esperanta bol niekoľkokrát ocenený rôznymi cenami doma i za hranicami.
Láska k spolužiačke, láska k esperantu
Esperanto
Najväčší rozkvet zaznamenalo u nás esperanto v období socializmu a potom v 90. rokoch, keď bola angličtina ako svetový jazyk číslo jeden ešte len na pomalom vzostupe. Vtedy vládlo ako univerzálny medzinárodný jazyk na dorozumievanie sa esperanto. Tento umelý jazyk vznikol pred viac ako 120 rokmi. Má jednoduchú gramatiku bez výnimiek. Priemerne nadaný človek sa ním naučí rozprávať a aj čítať už za šesť mesiacov.
Príbeh Stana Marčeka, skutočného esperantistu, ako ho nazývajú odborníci na esperanto, je plný úsilia, ale aj náhod. Veď šťastie predsa praje pripraveným. Začal sa písať, keď mal len 12 rokov. Ešte na základnej škole sa tajne zamiloval do krásnej spolužiačky. A keďže sa prihlásila na kurz esperanta, prihlásil sa aj on.
Láska k spolužiačke časom vyhasla, ale k esperantu zostala. Až tak, že sa neskôr stal kvalifikovaným učiteľom esperanta. Písal sa rok 1977 a v Československu vládol hlboký socializmus a normalizácia.
Stano Marček húževnato popularizoval esperanto. Viedol kurzy nielen na Slovensku a v Martine, ale aj v zahraničí, napríklad v Čechách, vo Fínsku, Poľsku, počas Esperantských dedín na hudobných festivaloch vo Woodstocku, v Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku, Španielsku, na Novom Zélande, v Litve a Lotyšsku.
Stano Marček precestoval takmer celý svet, spoznal množstvo krajín a ich obyvateľov. Stretol veľa zaujímavých ľudí, našiel si dobrých priateľov.
Čo je to opadavý strom?
Vyučovanie v cudzine prinášalo aj rôzne kuriózne príhody. Na jednom z kurzov na južnej pologuli sa ho jeden študent spýtal, čo je to opadavý strom. Stano Marček mu vysvetlil, že na jeseň u nás listy na stromoch schnú a padajú na zem. Študent mu na to odpovedal: „V Brazílii sú listnaté stromy stále zelené a listy neopadávajú!”
Rád spomína aj na svoje pôsobenie vo Fínsku. Ešte v roku 1978 viedol na univerzite v meste Jyväskylä kurz esperanta.
„Jedna esperantistka, Laponka, ktorá ma pozvala, ma upozornila, že Fíni sa trocha líšia od tradičných Európanov. A naozaj! Učil som priamou metódou cez obrázky, cez moje činy a čakal som na reakcie študentov. Ale moji fínski študenti spočiatku vôbec nereagovali, len sa na mňa nemo pozerali.
Jedni cvičili, ďalší si nechali zmerať tlak. Na pešej zóne v Martine sa skloňovalo zdravie Čítajte No postupne sa ľady topili a reagovali stále viac a viac. Na konci boli už živší ako zvyčajne. Pri rozlúčke mi všetci dali kvety. Polovica z nich plakala. A jedna dievčina so slzami v očiach mi dokonca povedala, že ma miluje, aj keď vedľa mňa stála moja manželka,“ vybavuje si esperantista spomienky.
