Odmietol ponuku z Fínska a prestúpil k nenávidenému rivalovi

MARTIN. Odchovanec martinského hokeja Martin Bučko sa nedostal na majstrovstvá sveta, pričom o miesto v kádri bojoval do poslednej chvíle. Neskutočnú smolu mal 24-ročný bek na prestížnom Spengler Cupe, kde mu v dvoch zápasoch po sebe neuznali gól. V priebehu ročníka ho Pardubice vytrejdovali do Plzne, pričom pri výmene sa cítil, akoby mu niekto pichol dýku do chrbta. V rozhovore prezradil aj to, aký mal vzťah s trénerom Václavom Varaďom a prečo sa rozhodol prijať ponuku Hradca Králové.

Do prípravy pred majstrovstvami sveta ste sa zapojili už tretíkrát. Bola v niečom iná ako tie predchádzajúce?

Mal som pocit, že tréneri na mňa v zápasoch preniesli o dosť väčší diel zodpovednosti ako v minulých rokoch. Snažil som sa robiť veci, ako sa najlepšie dalo, žiaľ, nevyšlo to, čo ma veľmi mrzí.

Na akú úlohu v tíme vás pripravovali?

Práve to mi nebolo úplne jasné. Som skôr typ defenzívneho obrancu, ktorý sa lepšie cíti v hre päť na päť a v oslabeniach. Pritom ma často posielali na presilovky, čo mi nedávalo zmysel. Bola totiž takmer isté, že na šampionáte presilovky hrať nebudem, pretože v nominácii figurovali mená bekov, ktorí v tejto činnosti dlhodobo potvrdzujú nadštandardnú kvalitu.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Obranca Martin Bučko o konkurencii v Pardubiciach: Po jedinej chybe môžem skončiť v béčku Čítajte 

Vyradenie z kádra pripravujúceho sa na šampionát v susednej Českej republike, prišlo až pred posledným prípravným stretnutím proti USA. Ako veľmi to bolelo?

Nebudem klamať, tri či štyri dni som sa z toho spamätával. Keďže šampionát sa hrá v Čechách, čo je takmer rovnaké, ako keby sme ho organizovali na Slovensku, bolo jasné, že každý chalan, ktorý bude čo i len trošku môcť, sa pokúsi zabojovať o miesto v kádri. Som realista a bolo mi jasné, že moja šanca dostať sa do finálnej nominácie nie je veľká. Keď sa ale prepracujete v rámci záverečnej prípravy ďaleko a prakticky až pred cieľom vám oznámia, že končíte, tak to je tvrdá rana.

Ako v praxi vyzerá zužovanie kádra národného tímu, ktorý sa pripravuje na vrchol sezóny?

Je to rýchle. Zavolali si nás všetkých šiestich, naraz nám oznámili, že to bolo náročné rozhodovanie, no opúšťame mužstvo. Zbalili sme si veci, odišli zo šatne a to je vlastne celé.

Nevysvetlili vám podrobnejšie, prečo sa rozhodli tak, ako sa rozhodli?

Predpokladám, že ešte na to bude priestor. Na dôvody som zvedavý a mám aj otázky, na ktoré by som rád dostal odpoveď. Nejde o žiadnu urazenosť alebo niečo podobné, chcem len vedieť, na čom som, čo mám robiť lepšie. V každom prípade na reprezentáciu nedám dopustiť a urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby to o rok dopadlo lepšie.

Kto je v reprezentácii vašim najväčším parťákom?

Výborne si rozumiem s Alexom Tamášim, pričom tentoraz som veľa času strávil aj s Paťom Bačíkom, ktorý je naozaj super parťák. Výborný chalan je Aďo Golian, no celá reprezentačná partia je skvelá a vždy sa v nej cítim veľmi dobre.

Prejdime z reprezentačnej na klubovú scénu, na ktorej ste v aktuálnej sezóne zažili pomerne dosť zaujímavých vecí. Začnem prestížnym turnajom Spengler Cup v Davose, kde vám neuznali dva góly v dvoch zápasoch po sebe. Ako také niečo prežíva defenzívne ladený obranca?

Keďže sme hrali večerný zápas a nasledujúci deň obedný, neuznané góly delilo od seba niečo okolo dvanásť hodín. Navyše, druhý neplatil pre tesný ofsajd, pričom na túto situácia v českej lige nemôžete využiť trénerskú výzvu, ale na Spengler Cupe sa to dalo. Také niečo nevymyslíš, bolo to celkom šialené, nikdy som niečo podobné nezažil a pravdepodobne už ani nezažijem.

Celkom slušným šokom bola v januári správa, že na lavičke Pardubíc skončil Václav Varaďa, ktorý pred sezónou s klubom podpísal dlhoročný kontrakt do roku 2028. Tušili ste, že sa také niečo chystá?