SUČANY. Stálo to veľa trpezlivosti, kým ulovil prvého dvadsaťkilového kapra. V súčasnosti je rybár Zdeno Mertl zo Sučian v chytaní veľkých „mackov“ už majstrom a na konte ich má viac ako dvadsať. Najťažší vážil 20,8 kilogramu. Samozrejme, kapry vrátil naspäť do rybníka, kde si stále plávajú.
Je jedna hodina v noci a rybár čaká v chatke pri jazere. Drieme alebo pozerá film. Má nahodené udice. Najdôležitejšie je nájsť miesto, kde návnadu položí, a systém, aby rybu oklamal, lebo kapry sú veľmi učenlivé. Povedal by, že možno na štýl psíka. Zrazu v chatke niečo zapípa – elektronické zariadenie, niečo podobné ako babysitter signalizuje záber.
Muž do sekundy vyskočí, zabudne sa obuť a v šľapkách v daždi beží k udici. Zvyk je zvyk. Udice sú už dnes také, že sa môže aj v pokoji obuť. Známy zvuk ho však vždy nakopne. Ešte sa s kamarátom rybárom zrazí vo dverách. Vždy si povie, že toľko ráz to už zažil. Vždy je to to isté – vždy je to iné.
Všetci sa mu smiali
Predstavte si jazero, ktoré má dva a pol hektára, kde pláva sto veľkých a sto menších kaprov.
„A 21-krát som tam nič nechytil. Bol som tam raz päť hodín, šesť hodín, inokedy celú noc, ako sa mi dalo. A nechytil som nič. Všetci sa mi smiali, lebo tam bol rybár, ktorý nechytil desaťkrát, ale dvadsaťkrát, nikoho takéto ako ja tam ešte nemali,“ rozpomína sa Zdeno Mertl.
V článku sa dočítate:
- čo platí pri jednom jazere, inde nemusí,
- čo sa rybám zvykne opozerať,
- prečo sa k rybám správa dôstojne,
- čo okrem rýb chytil na háčik,
- čo dokáže v noci vystrašiť rybára,
- prečo niekto nepustí rybu späť do vody, keby čo bolo.
Nevzdával sa. Študoval dostupnú literatúru, čítal komentáre na webových stránkach, kde sa kontaktujú rybári z celého sveta. Potom si v pokoji vyviezol na loďke udice, aby našiel to správne miesto medzi trávou. Miesto je dôležité, rybár sa priblíži k úspešnosti.
Do kaprov treba investovať
Vystriedal asi 500 návnad – 'guličiek'. Dnes ich má doma plnú pivnicu. Môže si otvoriť obchod, keby chcel. Kapry majú fajnové jazýčky a nie všetky nástrahy im chutia.
„Na jednu návnadu chytím kapra všade na rybníku, len u nás v Sučanoch nie,“ vysvetľuje Zdeno Mertl. „Alebo je to naopak. Na našu 'guličku' chytím u nás, ale už o kilometer ďalej nie. Mám kamaráta, ktorý súťažne chytá kapry, bol aj na Balatone na súťaži. Má dve 'guličky', cenovo dosť drahé. Chytá na ne po celom Slovensku 27- až 30-kilové kapry. Ale u nás na rybníku sme nikdy žiadneho kapra na tie 'guličky' nechytili. Naše ryby majú záujem skôr o návnadu, na ktorú pravidelne chytáme.“
Rybár tak minul dosť peňazí na guľôčky, ak sa chcel špecializovať na lov kaprov. Ďalšou položkou sú návezce na udicu. Tieto ryby sú vraj také učenlivé, že ako rybár musí ovládať viazať ich aj na desať spôsobov. A tak raz uviaže návezec jemný, inokedy dlhší či hrubší, či skombinované dve šnúrky.
Po rokoch sa dočkali. Stanica má nové informačné tabule, chystá sa jej veľká rekonštrukcia Čítajte „Musíme to tak robiť, lebo sa im to okuká. A už si povedia – aha, tak to nie. Dnes sa už pri rybačke používa pokročilá videotechnika. Videl som na videu, že chlapík mal podvodné kamery. Nasypal do vody 20 'guličiek' a jedna bola s háčikom. Priplával kapor, všetky dookola vyzbieral a tej s háčikom sa ani len nedotkol.“
Ryba sa dá niekedy chytiť ľahko, niekedy ťažko. Rybársky zväz zakúpil za 4 500 eur päť veľkých kaprov v rozmedzí 19 až 21 kilogramov a vypustil ich v jazere na Lipovci. Prišiel starší pán v dôchodkovom veku. Azda najviac, čo kedy chytil, bol vianočný kapor. Na udicu si dal obyčajnú kapriu guľku za 20 centov, nahodil a už o chvíľu z vody vytiahol 20-kilového fešáka. A niekto špekuluje a nejde mu to.
Rybárovi dal desať eur
Rybára zo Sučian baví adrenalín, ktorý rybačka so sebou prináša. Zažil ho už tisíckrát od základnej školy, odkedy sa ako šesť-sedemročný zapísal na rybársky krúžok. Aj jeho otec bol rybárom. Zdena Mertla ako dieťa fascinoval pohľad na jeho udice a silóny.
