TURČIANSKE TEPLICE. Víťazom Banskobystrického maratónu, ktorý je tretím najväčším mestským maratónom na Slovensku, sa tento rok stal Peter Kviatkovský z Turčianskych Teplíc.
Bežec a zároveň šéf klubu Milujem Behanie dosiahol na trati dlhej 42 135 metrov čas 2:40:32 h. Druhý v cieli Tomáš Michalec z Rajca za ním zaostal o takmer štyri a pol minúty, tretí skončil maďarský pretekár Gábor Jedlinszki.
„Nebudem klamať, po dobehnutí som zažíval veľmi príjemné pocity a mal z dosiahnutého úspechu veľkú radosť. Človek nevyhráva maratón každý deň, možno sa mi také niečo už nikdy nepodarí zopakovať. Určite však naďalej zostanem verný behaniu a možno mi ešte raz bude dopriate. Musím priznať, že Banskú Bystricu som síce mal rád aj predtým, no po týchto pretekoch som si ju obľúbil ešte viac. Vždy keď teraz prechádzam cez ulice, kadiaľ sa beží, tak sa vo mne vynárajú príjemné spomienky,“ opísal svoje pocity po svojom premiérovom maratónskom víťazstve 41-ročný športovec.
Práve v meste pod Urpínom sa pred ôsmimi rokmi na rovnakom podujatí postavil na štart polmaratónu. Vtedy mu ani len nenapadlo, že raz bude triumfovať na hlavnej maratónskej trati.
„Bol to môj prvý polmaratón v živote a tešilo ma, že som ho zabehol za 01:33 h. Pozeral som na maratóncov a nechápal, ako to môžu zvládnuť,“ hovorí.
Mladší musel ťahať častejšie
Na 13. ročník Banskobystrického maratónu prichádzal so zmiešanými pocitmi. Podľa štartovej listiny predpokladal, že silným protivníkom bude najmä Tomáš Michalec. Kvalita ostatných pretekárov sa odhadovala ťažko.
Hrivnák Klocová o Gajanovej finále: Nechýbalo veľa a medaila z toho nemusela byť Čítajte „Trošku som zostal zaskočený, že sa nevytvorila väčšia skupinka a prakticky hneď od štartu sme s Tomášom zostali osamotení a bežali spolu len dvaja. Keďže je mladší, prvú polovicu trate som takticky viac nechával ťahať jeho,“ usmieva sa rodák z Turca.
Chlieb sa začal lámať niekde okolo 24. kilometra, keď jeho súper začal mierne strácať. Od spomínanej méty tak už musel bežal sám až do cieľa.
„Keď som videl, že Tomáš začína mierne zaostávať, trošku som spomalil, aby ma docvakol. Nechcelo sa mi totiž taký dlhý čas bežať samému. Po chvíli mi však povedal, že mu nohy tak nejdú a že si mám ísť svoje. Za normálnych okolností by sme určite šli minimálne ďalších desať kilometrov spolu, len skrátka nemal svoj deň. Aj o tom je maratón,“ vracia sa k zlomovým situáciám.
