MARTIN. Slovenský reprezentant Samuel Hlavaj začínal z hokejom v Martine. V sezóne 2016/2017 pomohol pre materský klub vybojovať striebro v dorasteneckej extralige. V drese Sherbrooke Phoenix si zahral kanadskú juniorskú súťaž QMJHL, pričom v ročníku 2019/2020 sa zaradil medzi najlepších gólmanov súťaže, keď v 39 zápasoch vychytal 33 výhier.
V slovenskej extralige pôsobil ako hráč Slovana Bratislava. Pred štartom minulého ročníka sa dohodol na spolupráci s českým extraligovým klubom Škoda Plzeň. Hoci nebol do NHL draftovaný, aktuálne už má podpísaný dvojročný nováčikovský kontrakt s Minnestou Wild na 875-tisíc dolárov.
Dobre stavaný 193 centimetrov vysoký a 99 kilogramov vážiaci gólman reprezentoval Slovensko na MS do 18 rokov a dokonca trikrát sa predstavil na MS do 20 rokov. Minulý rok absolvoval premiéru na seniorskom svetovom šampionáte a hneď sa zaradil medzi našich najlepších hráčov. Tento rok na MS v Prahe a Ostrave potvrdil pozíciu aktuálnej slovenskej reprezentačnej brankárskej jednotky.
Odmalička vás to ťahalo do hokejovej brány?
Asi v treťom či štvrtom ročníku sa tréneri pýtali, či by niekto nechcel ísť chytať. Prihlásil som sa a odvtedy je zo mňa brankár.
Poslednú klubovú sezónu ste strávili v Plzni. Aký veľký kvalitatívny rozdiel je medzi českou a našou extraligou?
Veľa hráčov, ktorí hrajú v českej extralige, už má za sebou pôsobenie v kvalitných zahraničných súťažiach, čo je cítiť. Tým, že majú množstvo skúseností, dokážu z rukáva vytiahnuť viacero riešení pre jednotlivé herné situácie. Keď súperov hráč prvýkrát nejakým spôsobom finalizuje akciu, druhýkrát to už nezopakuje, ale urobí inak. Ťažšie sa to číta, no zvykol som si. Dosť veľký rozdiel je v zázemí, vybavenosti či komforte štadiónov. Takisto som vôbec nemusel riešiť výstroj, len som povedal, čo potrebujem, a klub mi to všetko zabezpečil. Na Slovensku také niečo úplný štandard nie je.
Na koho názor najviac dáte, keď sa rozhoduje o vašom ďalšom pôsobisku?
Samozrejme, rozprávam sa so svojimi najbližšími, môj agent spolupracuje aj s Janom Lašákom, takže i jeho rady berieme do úvahy. Každý zo spomínaných ľudí ma pozná z trochu inej stránky a vie, čo je pre mňa najlepšie. Je to spoločné rozhodovanie. Napríklad, vlani som okrem Plzne mal ponuku aj od tímu slovenskej extraligy, kde mi v zásade sľúbili pozíciu jednotky. Po spoločných debatách nakoniec padlo rozhodnutie podpísať Plzeň a bol to dobrý krok.

V Plzni je trénerom brankárov Rudolf Pejchar, ktorý bol najlepším gólmanov federálnej ligy v sezóne 1991/1992, ako kouč brankárov pôsobil v KHL či pri českej reprezentačnej dvadsiatke. Ako sa s ním spolupracovalo?
Výborne. Veľmi veľa sme spolu komunikovali, trávili spolu množstvo času na ľade i potom rozoberali rôzne veci v kabíne. Vďaka svojim skúsenostiam rýchlo zistil, čo potrebujem, čo je pre mňa najlepšie a vedel ako na mňa. Som veľmi rád, že som s ním mohol spolupracovať.
Keď dostanete ponuku od nejakého klubu, ako veľmi pri rozhodovaní zaváži, kto tam pôsobí na pozícii trénera brankárov?
Je to možno najpodstatnejšia vec. Napríklad, keď som išiel do Slovana Bratislava, prakticky to bolo len preto, že tam bol trénerom brankárov Slovinec Peter Skrabelja.
Čo gólman najčastejšie rozoberá s koučom brankárov pred zápasom?
Detailnejšie si rozoberiem niektorých hráčov, ako sa správajú v určitých situáciách, osobitne sa zaoberáme aj nájazdmi, kto by na ne mohol ísť a podobne.
V reprezentácii aktuálne pracujete pod Jánom Lašákom. Čo sa od neho dá naučiť?
V národnom tíme je to trošku špecifickejšie. Sme spolu len krátko počas zrazov, prípadne na rôznych turnajoch či majstrovstvách sveta. Tam sa už nič zásadné zmeniť nedá, musíte prísť dobre pripravený z klubu. Samozrejme, každá rada od Jána Lašáka je cenná, pretože toho počas kariéry preskákal veľa. Asi kľúčovou úlohou reprezentačného trénera brankárov je správne nastaviť gólmanov po mentálnej stránke.
Dnes je hokej dosť o rýchlom nahodení na bránu, clonení, dobiedzaní do brankárov. Aké majú gólmani protizbrane na tento štýl hry?
Je na každom brankárovi, ako sa v takýchto situáciách zachová. V prvom rade si treba vedieť nájsť puk. Keď vykúkam spoza cloniacich hráčov na strelca, už zväčša tuším, kde by jeho pokus mohol smerovať. Čím lepšie čítate hru pred sebou, tým sa vaše šance na úspešný zákrok zväčšujú.
Keď v zápase inkasujte ´blbý´ gól, ako rýchlo ho viete dostať z hlavy?
Toto sa brankár musí postupom času naučiť a čím ste starší, tým by to malo byť v tomto smere lepšie. Niektoré góly viem už teraz bez problémov hodiť za hlavu a nad niektorými rozmýšľam, aj keď by som už nemal. To je niečo, na čom budem pracovať.
Čo sa deje v hlave brankára tesne predtým, ako bude čeliť zakončeniu súpera?
Prehrávam si, čo sa asi môže stať. Ak je ešte útočník za hráčom, tak sú v zásade dve možnosti, ako to bude riešiť, buď spoza neho vystrelí, alebo sa ho bude snažiť obísť. Zas je to o spomínanom dobrom čítaní hry.
Ako často rozoberáte zápasy s trénerom brankárov?
Každý zápas si pozrieme. Tréner povie, čo som mohol urobiť lepšie, ale nie je to len o negativite, takisto poukáže na veci, ktoré som riešil správne. V princípe je to o detailoch. Brankár totiž už vie, čo má v danej situácii robiť, len ho tréner upozorní, aby sa nabudúce o pol kroka posunul, aby previedol zákrok trošku inak.
Ako sa vyrovnáte so situáciou, keď urobíte ako brankár všetko správne a aj tak dostanete gól?
Vôbec sa nad tým nerozčuľujem. Urobil som, čo bolo treba, a strelec aj tak náš súboj vyhral, také veci sa skrátka stávajú. Dá sa povedať, že bez problémov sa s takýmito gólmi viem vyrovnať a nevyvedú ma z miery.
Keď sme pri tom, vyviedol vás v tejto sezóne z miery nejaký inkasovaný gól?
Asi najviac ma vyviedol z miery gól na majstrovstvách sveta v zápase proti Francúzom, keď sedem sekúnd pre koncom strelili gól na 4:2. To som bol fakt naštvaný.
Keď počas reklamného brejku brankár prikorčuľuje k striedačke, občas je vidno, že prehodí slovko s kolegom, ktorý mu v danom zápase kryje chrbát. Čo si stihnete za ten krátky čas povedať?
Je to skôr o uvoľnení, väčšinou padne nejaká somarina, aby si človek trošku prečistil hlavu. Poviem kolegovi na striedačke napríklad niečo v zmysle, že fakt už nevládzem, idem domov alebo – toho útočníka som totálne vygumoval, a zasmejeme sa tomu. Keď stojím v bráne, som stopercentne koncentrovaný, počas reklamného brejku sa trošku odreagujem.
Patríte do skupiny takzvaných veľkých brankárov, ktorí sú aktuálne v kurze. Je to veľká výhoda?
Byť len veľký nestačí, musíte sa vedieť v bráne aj hýbať. Kedysi som viac chytal puky ako korčuľoval, no v Slovane som mal výborného trénera brankárov a on ma úplne prerobil. Začal som v bránkovisku oveľa viac korčuľovať a môžem povedať, že teraz je to jedna z mojich silných stránok, keďže okrem toho, že som veľký, som aj rýchlejší a pohyblivejší. Práve to je dnes prototyp brankár, byť veľký a zároveň dobre korčuľovať.
Majstrovstvá sveta vám vyšli veľmi dobre. Dostali ste na svoje šampionátové výkony nejakú spätnú väzbu od vášho nového zamestnávateľa Minnesoty Wild?
Oficiálne zatiaľ nie. Na šampionáte však bol manažérom amerického tímu Bill Guerin, ktorý je generálnym manažérom Minnesoty a tím USA viedol ako kouč John Hynes, ktorý je zas hlavným trénerom Wild. Stretom som sa len s Billom Guerinom. Zagratuloval mi k vydarenému turnaju a povedal, že sú radi, že som súčasťou ich organizácie.

Tušili ste, že z klubov NHL vás sleduje práve Minnesota?
V priebehu sezóny som vedel, že nejaké kluby NHL ma sledujú, ale Minnesota medzi nimi nebola.
Čo sa ešte dočítate:
- aká je šanca, že bude Samuel Hlavaj reprezentovať Slovensko na olympijskej kvalifikácii,
- ako najradšej mladý gólman relaxuje,
- ktorému športovému klubu výrazne zvýši návštevnosť na zápasoch,
- ako sa vyrovnáva so zvyšujúcou sa popularitou.
Dá sa nejako pripraviť na to, čo hokejistu za morom čaká?
Na niektoré veci asi áno, ale stále je v hre toľko premenných, že na všetko sa jednoducho nedá pripraviť. Budem, povedzme, skvele chytať na farme, ale v prvom tíme budú mať gólmani takisto výbornú formu, nebude dôvod nič meniť a šanca nepríde. Môže to však byť aj inak.