MARTIN. Ľudový kroj sa vracia do života. Na sociálnych sieťach sú viaceré burzy zamerané na jeho predaj a kúpu. Jedným z nadšencov folklórneho odevu je aj Martinčan Stanislav Talapka, ktorý má doma asi 80 pôvodných ženských krojových zostáv.
Bývalý gymnaziálny učiteľ biológie a súčasný zamestnanec školského úradu Stanislav Talapka žije zberateľstvom od malička.
Začínal klasickými známkami, ktoré neskôr vystriedali motýle či kaktusy a bonsaje, ktoré má doposiaľ. Nedávno sa celkom náhodou dostal k novej vášni – ku krojom.
„Moja manželka tancovala vo folklórnom súbore Turiec a jej kamarátka si chcela kúpiť originálny pôvodný kroj od jednej zberateľky. Poprosila ma, či by som ju k nej neodviezol. Tá pani mala doma stovky krojov, nič som o nich nevedel, ale rozhodol som sa, že jeden kúpim aj mojej manželke. Bol to čierny brokátový kroj z Tekova a vôbec som netušil, čo tým spustím,“ zaspomínal si Stanislav Talapka.
Tekov ohúril tanečnice
Tekovský odev je podľa neho naozaj výnimočný. Odštartoval sled milých udalostí. Keď v ňom totiž manželka s kamarátkou prišli do súboru, ich kolegyne onemeli.
„V súbore sa nosia lepšie alebo slabšie repliky pôvodného kroja. Ženy si ho obliekali roky ako odev, ktorý si museli kvôli vystúpeniu obliecť. Ale toto bol kroj, ktorý niekto ušil z autentického materiálu, niekto ho nosil, má svoju históriu. Odrazu ho vnímali inak a všetky si ten kroj zadovážili,“ zasmial sa.
V záhone má vyše polstoročnú hortenziu. Majestátna odroda sa u nás pestuje od roku 1900 Čítajte Pár žien sa neskôr zo súboru odčlenilo a založili spevácku skupinu Kamarátky. V tekovskom kroji nacvičili nové pásmo.
„Minulý rok na Vianoce a na Troch kráľov sme sa s nimi opäť stretli a výsledkom spolupráce boli adventné koncerty v kostole v Sučanoch a recipročne v Tlmačoch.“
Keď kroj, tak celý
Tekovský kroj Stanislava Talapku úplne opantal a spustil nové zberateľstvo. Ihneď sa dal do štúdia ľudového odevu.
„Zisťoval som, aký je to kroj, kedy a ako sa nosil, z čoho je zložený a ako sa kroje líšia navzájom. Lebo to pre mňa znamená skutočné zberateľstvo, okrem vlastnenia krojových častí poznať ich históriu, vedieť čo najviac o ich nositeľoch a výrobcoch a dokázať to aj odprezentovať verejnosti a záujemcom.
Dnes si viete kúpiť kroj aj na internete a za tri dni je na pošte, ale ste ochudobnený o jeho ľudský rozmer, o osobný kontakt s jeho nositeľom, či dedičom a to ma príliš nebaví. Pre mňa sú najcennejšie kroje s príbehom a ľudia, ktorí tie príbehy zažili,“ vysvetlil.
Postupne do jeho zbierky pribudli ďalšie cenné kúsky, až ich má doma v na mieru robených kartónových škatuliach naukladaných takmer osemdesiat. Sú to predovšetkým dámske kroje, ktoré sú pestrejšie a krajšie.
Stanislav Talapka patrí ku komplexným zberateľom – každý kroj obsahuje všetky časti, ktoré ženy kedysi nosili, a to od čepca na hlave po spodnicu pod sukňou. Exponáty v zbierke pochádzajú z rôznych kútov Slovenska.
„Najľahšie sa dnes dá kroj do zbierky získať na Horehroní a Tekove. Nepatrím k tým, čo chodia od domu k domu a vypytujem sa. Poznám toľko zberateľov, že si vieme poradiť, čo kde nájdeme. Alebo zavolám na obecný úrad a pýtam sa, kto by mohol mať ešte kroj a idem za konkrétnym človekom, od ktorého sa dozviem príbeh kroja i jeho majiteľa. A to ma láka,“ vysvetlil Stanislav Talapka.
Kroj za pár stoviek
Kroj podľa nadšenca folklóru zažíva opäť renesanciu.
„Bola doba, keď bol kroj bezcenná vec, lebo sa prestal nosiť. Z rodiny oň nebol záujem, v dedine nebolo folklórnej skupiny, a tak ich pálili. Dnes si ich ľudia začínajú opäť vážiť, niektorí ich nechcú pustiť z ruky. Veľký boom prišiel v čase relácie Zem spieva. Ľudia sa o ne začali zaujímať, mnohí chceli kroj vlastniť, a to sa prejavilo aj na ich cene. Tá závisí od regiónu, stavu a vypracovanosti. Nositeľný kompletný ženský kroj kúpite od 200 do 500 eur,“ prezradil zberateľ, ktorý už má kroje v oku.
Bytovky chcú stavať v ochrannom pásme minerálnej vody Fatra, štátna komisia je zásadne proti Čítajte Vie rozoznať, o aký región ide a robí už na tieto témy prednášky i poradcu. Podľa neho je dôležité rozlišovať jednotlivé ľudové vzory, nemiešať krojové súčasti z viacerých dedín a odlíšiť originál od fejku, ktorý dnes mnohí považujú za slovenský vzor a nosia ho hrdo na oblečení.
Stanislav Talapka tiež organizuje stretnutia zberateľov krojov v rôznych regiónoch. „Cez domácich spoznávame tamojší kroj, vymieňame si skúsenosti a rady. Minulý rok sme sa na Myjave stretli už po siedmykrát,“ priblížil cieľ stretnutí.
