MARTIN, SNINA. Štatistici narátali Pavlovi Diňovi vo federálnej lige a slovenskej najvyššej súťaži spolu 129 gólov. Za jeden z nich (ukážkovú bomba z priameho kopu z dobrých 35 metrov do brány Bohemiansu Praha) dostal Krištáľovú kopačku, ktorou býval ohodnotený televízny gól mesiaca. Práve presné zásahy z priamych kopov boli špecialitou rodáka zo Sniny. Legendárny kanonier bol napriek neprehliadnuteľným individuálnym schopnostiam vždy tímovým hráčom. Keď v prvej sezóne samostatnej slovenskej ligy strelil 19 gólov a získal korunu kráľa strelcov, jednoznačne vyhlásil: „Rozhodol kolektív. Človek toľko gólov sám nikdy nedá,“ zdôraznil.
Vaším poznávacím znakom je, že ste stále usmiaty a šírite okolo seba dobrú náladu. Kde čerpáte v časoch, keď sa spoločnosťou ako mor šíri nenávisť a intolerancia, pozitívnu náladu?
Niektorí ľudia sa naozaj k sebe správajú príšerne, čo je smutné. Keď sa vrátim ku mne, tak prakticky odmalička som, ako sa hovorí, stále vyškerený, málo čo ma vie rozhodiť, dokážem si udržať nadhľad a veľa vecí mi ani nestojí za to, aby som sa nimi vôbec zaoberal. Pohodovú náladu mám zrejme v génoch a som rád, že to tak je.
Presne v deň keď robíme tento rozhovor oslavujete narodeniny. Bude aj párty?
Vlani som mal šesťdesiat a oslava bola naozaj parádna. Jednu mi pripravili aj v klube, spomenuli si na mňa i zástupcovia radnice. Veľa ľudí mi gratulovalo, bolo to príjemné, pričom človeka také niečo zahreje pri srdci. Všetkým ešte raz ďakujem, budem si to pamätať na celý život. Tento rok už bude oslava klasická v kruhu najbližších. Užijem si ju však rovnako ako tú vlaňajšiu.
Pochádzate zo šiestich súrodencov. Všetci prepadli futbalu ako vy?
Boli sme piati chalani a sestra, pričom z nás piatich okrem najmladšieho brata mali všetci niečo do činenia s futbalom. Najskôr sme hrali, potom trénovali, rozhodovali, a tak ďalej.
Vo futbalovom prostredí ste zostali aj po skončení aktívnej kariéry, čomu sa aktuálne venujete?
Predovšetkým práci na futbalovom štadióne v Snine. Okrem toho trénujem v klube družstvo žiačok, a ak si pomôžem modernými výrazmi, ktoré sa dnes používajú, som koordinátorom prípraviek. Spomínaná robota ma napĺňa, futbal pre mňa vždy znamenal veľa a som šťastný, že som pri ňom mohol zostať.
Pavol Diňa robí v Snine správcu futbalového štadióna. (zdroj: Sportnet)Boli ste povestný až nadpozemsky tvrdou strelou. Bol to, ako sa hovorí, dar od Boha alebo ste sa k nej museli dopracovať vyložene tvrdou drinou?
Už odmalička tréneri videli, že v nohe niečo mám, no od žiackych čias som si takmer po každom tréningu dal hodinku navyše, počas ktorej som pálil na bránu. Postupne so mnou zostávali i brankári, potom mi tréner postavil chalanov do múru a nacvičovali sme priame kopy. Takto sa to postupne nabaľovalo. Nejaký talent tam bol, no bez tvrdej driny by sa nerozvíjal.
Bola vaša tvrdá strela skôr dielom sily alebo techniky?
Silu musíte mať, aby ste dali lopte určitú razanciu, no asi kľúčová je technika. Nacvičoval som kopy vnútrajškom, vonkajškom a kým som sa dostal na určitú úroveň, stálo to veľa času i námahy. Pozitívne bolo, že výsledok sa dostavil.
Šetrili ste tímových brankárov, keď ste na nich pálili počas tréningov?
Absolútne nie, vždy som išiel naplno. Niektorí sa začali aj trošku báť, ale ešte horšie na tom bolo chalani, ktorí museli stáť v múre pri nacvičovaní priamych kopov. Tam sa nechcel ísť postaviť nikto (smiech).
Čo sa ešte dočítate:
- prečo sa s ním po tom ako strelil ligový gól číslo sto, niektorí ľudia nerozprávali,
- ako zareagoval na to, keď mu oznámili, že z Banskej Bystrice prestupuje do Dunajskej Stredy,
- kto má prsty v tom, že plánuje prísť podporiť najstarší futbalový turnaj v Turci.
Do veľkého futbalu ste sa dostali cez Banskú Bystricu. Aké ťažké bolo pre hráča, ktorý prišiel z druholigového Humenného, presadiť sa v prvoligovej Dukle?
Takmer rok som nehrával, len trénoval, keďže káder áčka bol poriadne nadupaný. Nemal som ani pevné miesto v základnej zostave béčka. Bolo veľmi frustrujúce dokola len trénovať a drieť bez toho, aby som mohol niečo ukázať v zápasoch. Tréner mi ale prízvukoval, že mám vydržať a môj čas určite príde. Mal pravdu, hneď pri mojej ligovej premiére som do siete Spartaka Trnava strelil dva góly a už som sa šance hrať nepustil.
