NECPALY. Pôvodne chcel len niečo zistiť o starorodičovskom dome, no napokon má rodokmeň, stal sa poslancom a napísal knihu príbehov starých Necpalčanov. Dušan Ráheľ (38).
Všetko začalo, keď rodák z Valče Dušan Ráheľ (38) začal v Necpaloch stavať dom. Zdedil po starých rodičoch v centre dediny pekný pozemok i so starou chalupou, v ktorej ešte bývala stará mama a ktorú zvaliť neplánoval.
Veď v nej trávieval prázdniny. Po smrti starej mamy sa ju rozhodol opraviť a zistiť aspoň rok, kedy ju postavili. No a potom sa to spustilo.
„Vlastne som presný vek domu ani nezistil, lebo najstaršie katastrálne záznamy, aké som našiel, sú z roku 1868. Vtedy už stál, takže je veľmi starý,“ prezradil Dušan.
Starorodičovský dom je kamenný a patril k štyrom, ktoré vedľa seba stáli v uličke pri dvojvežatom kaštieli. Tento je posledný, ktorý sa zachoval aj so strechou.
Osudy Ráheľovcov
Vyštudovaného konštruktéra Dušana nikdy história nebavila. S príbehom tohto domu ale začala. Keď natrafil na údaje o starých rodičoch, urobil si už aj rodokmeň. Najstarší Ráheľ v ňom sa narodil v roku 1818.
V záhone má vyše polstoročnú hortenziu. Majestátna odroda sa u nás pestuje od roku 1900 Čítajte „Môj praprastarý otec bol murár a pochádzal z Mengusoviec, odkiaľ odišiel do Levoče, kde robil jeho otec kočiša. Prečo prišiel do Necpál, neviem. Ale oženil sa tu a mal štyroch synov. Jeden zomrel krátko po narodení a traja išli do prvej svetovej vojny. Dvaja zomreli v zákopoch, vrátil sa z nej len jeden – môj prastarý otec Ondrej. Aj s priestrelom pľúc.
Živil sa ako pastier, oženil sa so ženou z Dulíc, s ktorou mal deväť detí. Sprvu bývali v rodičovskom, neskôr kúpili od jeho bezdetnej krstnej Kurhajcovej povyše dom, ktorý som zdedil,“ vyrozprával v skratke príbeh svojej rodiny.
Prekvapenie vo vojenských archívoch
Keď sa hrabal vo vojenských archívoch, natrafil na pár zaujímavostí.
„Zistil som, že z Necpál padlo v 1. svetovej vojne trikrát toľko mužov ako v 2. svetovej. A ešte niečo – že každý odvedený mal fotku. Začal som chodiť za starými Necpalčanmi a pýtať sa na ne. Vôbec nevedeli, že ich majú a ako vznikli. Popri tom, ako sme pozerali rodinné albumy, veľa toho pospomínali,“ povedal Dušan, z ktorého slov šípiť, že jeho štúdium histórie malo ďalšie pokračovanie.
Malo. Začal si ich spomienky nahrávať a vznikla z nich krásna kniha Necpalské poviedky, ktorá vyhrala 2. miesto v súťaži Kniha Turca 2022.
I takto to mohlo byť
Jednu poviedku napísal sám – je to vymyslený príbeh praprastarého otca, ktorý sa mohol stať presne tak. Lebo ak bol praprastarý otec murár a v tom čase sa stavala veža na kostole, mohol tu prísť kvôli nej. A pri práci sa zakukať do jednej Necpalčanky.
Pár spomienkami mu prispel otec, dokonca aj člen známej skupiny Končekovcov. Dušan obehol niekoľko domov, kde mu rozprávali príbehy, aké dokáže napísať len sám život.
Stretla troch prezidentov
Jednou z najsrdcervúcejších poviedok je o žene, ktorá sa stretla s tromi prezidentmi. Masaryka stretla po tom, ako na ňu doľahol tragický osud a chcela skočiť pod vlak. Našťastie výpravca zavolal na Bystričku, všetko vyrozprával prezidentovi, ktorý nešťastnej žene finančne pomohol.
