MARTIN. Šesťdesiat je číslo, ktoré v živote človeka znamená veľa. Aj roky, ktoré ubehnú od maturity.
Šesťdesiatka bola dôvodom stretnutia bývalých abiturientov III.C všeobecnovzdelávacej školy v Martine, ktorá načas nahradila gymnázium. V tom čase ju viedol riaditeľ Dušan Jamriška a v triede nás bolo tridsať.
Osláviť toto významné jubileum a aspoň v spomienkach sa na chvíľu vrátiť do školských čias nás prišlo len deväť. Deviatim spolužiakom, ktorí už nie sú medzi nami, sme venovali tichú spomienku, s úctou a vďakou sme si pripomenuli aj pamiatku na triednu profesorku Vieru Šabovú a ostatných zosnulých pedagógov.
Na mieste slávnej tehelne postavia bytové domy. Obec upravuje územný plán Čítajte Nezabudli sme ani na profesorky Bílsku a Poľaškovú, ktoré tiež boli chvíľu našimi triednymi v prvých ročníkoch. Spomínali sme aj spolužiakov, ktorí z rôznych dôvodov na stretnutie neprišli.
Tri spoločne strávené roky plné radosti, výmyselníctva, ale aj starostí rýchlo prešli, a tak sme sa ako čerství maturanti v roku 1964 rozbehli do sveta plní vedomostí z humanitných, prírodných vied, ale aj základov strojárskej výroby, ktorá bola súčasťou vzdelávania.
Odišli sme študovať, pracovať, spoznávať cudzie krajiny, založiť si rodinu. Stali sa z nás učitelia, máme medzi sebou právničku, inžinierov, strojárov, stavbárku i lekárku. Práve s ňou sme sa vďaka modernej technike mohli spojiť. Jela Ojwang, za slobodna Ferenčíková, vyštudovala medicínu a vydala za medika z Kene. V roku 1968 s ním odišla do Kene, kde pracovala ako lekárka a žije tu dodnes.
Šesťdesiat rokov je dlhá doba. Spomienky sa pomaly zahmlievajú, ale pri vzájomnom pripomenutí veselých zážitkov zo školských čias, pri rozhovoroch o sebe, rodine, úspechoch, ale aj starostiach, nám čas rýchlo plynul.
Keďže zvykneme spolu oslavovať aj svoje okrúhle životné jubileá, dohodli sme sa, že sa stretneme o dva roky. To nám bude len osemdesiat.
Z Miss Smena na obálky časopisov. Príbeh Vrútočanky udivuje aj dnes Čítajte
