VRÚTKY. Málokto z pamätníkov vie, že Magdaléna Trstenská, rodáčka z Vrútok, sa ako mladé dievča zúčastnila v historickom roku 1968 na jednej z prvých súťaží krásy. V druhej polovici 60. rokov minulého storočia sa vplyvom celkového uvoľnenia politickej klímy aj v Československu začali usporadúvať súťaže o najkrajšie dievča.
Obľúbený mládežnícky denník Smena, ktorého popularita vzrástla ešte pred vpádom vojsk v auguste, zorganizoval v tom období súťaž Miss Smena. Noviny vychádzali čiernobiele.
Na výstrižku z novín, ktoré si Magdaléna Trstenská ponechala, jej redakcia vyhradila miesto na prezentáciu v pravom hornom rohu stránky. Býva najčítanejší, keďže čitateľovi hneď padne do oka.
Krátky orámovaný text dopĺňal portrét a fotografia mladého čiernovlasého dievčaťa s dokonalou postavou v bielych dvojdielnych plavkách. Text znel:
„Na fotografiách je ďalšia adeptka na titul Miss Smena. Je to Magdaléna Bíziková (pozn. red., priezvisko za slobodna), 22-ročná technička traťovej dištancie z Vrútok. Jej rozmery: 86-57-86, výška 161 cm, váha 47 kg. Jej fotografiu nám poslal Juro Benčík zo Žiliny.“
Vo svete reklám
Po súťaži sa pretrhlo vrece s ponukami na fotenie reklám. Ako modelka sa ocitla aj na titulných stránkach časopisov.

Jej fotku na prvej stane napríklad uverejnil časopis Pas – príroda a spoločnosť. Agentúry, ktoré by zastrešovali prácu modeliek, v tom období ešte neexistovali. Väčšina fotografií je dielom Juraja Benčíka, ktorý bol jej partnerom a neskôr aj manželom. Keďže pochádzal z umeleckej rodiny, mal k fotografii blízko. Ešte pred súťažou tak s Magdalénou nafotil aj rozličné propagačné zábery pre hotely a podniky.
Pribudli reklamy na propagáciu kozmetiky či nápoje. Fotografie z toho obdobia pôsobia veľmi profesionálne a napovedajú o talente Magdalény Trstenskej.
Tá podoba
Aj vtedajšia móda jej priala. Dievčatá a ženy nosili krátke minisukne a topánky alebo čižmičky na vysokých opätkoch. Keď si Magdaléna vyčesala dlhé vlasy do drdola a urobila si mejkap, ktorý bol vtedy veľmi v móde, podobala sa na herečku Michéle Merciérovú alias Angeliku, hlavnú hrdinku obľúbeného francúzskeho historicko-romantického filmu.
V roku 1969 mali ľudia na Mariánskom námestí v Žiline možnosť vidieť krásnu nevestu. Onedlho sa manželom Benčíkovcom narodil syn. Dostal meno po otcovi, u Benčíkovcov to bola tradícia. Magdaléna sa popri starostlivosti o bábätko venovala ešte nejaký čas aj foteniu reklamám. Po štyroch rokoch sa však manželstvo rozpadlo a ona sa s malým dieťaťom v náručí vrátila zo Žiliny do Turca.
Pri zrode sídliska
Zamestnala sa v národnom podniku Pozemné stavby v Martine. Pod palcom mal aj paneláreň v Košútoch, kde sa vyrábali panely pre paneláky od Prešova až po Trenčín. Sídliská v tom období rástli ako huby po daždi. Magdaléna stála pri ich zrode a bola ich zodpovednou súčasťou.
Zanedlho stretla ďalšiu lásku, Miroslava Trstenského. Pochádzal zo starobylého zemianskeho rodu, jeho matka Klára bola riaditeľkou siete samoobslúh štátneho podniku Zdroj. Miroslav, ktorého si zobrala za manžela, robil v známom Turčane a Magdaléna z jeho iniciatívy nafotila pre podnik niekoľko reklamných záberov.
O nejaký čas pribudla k päťročnému Jurkovi sestrička Janka. Túžba Magdalény po kompletnej rodine sa splnila. Mladá rodina žila pekným životom, ktorý v období socializmu zahŕňal aj letné a zimné dovolenky ROH. Obidvaja rodičia sa deťom venovali a viedli ich k športu.

Po čase sa však manželstvo rozpadlo a Magdaléna ostala s deťmi sama. Po otvorení hraníc v roku 1989, keď s deťmi štrngali kľúčmi na námestiach, im ukázala všetko potrebné, aby sa mohli uchytiť. Na drahé pobyty pri mori nebolo nazvyš peňazí, keďže musela v prvom rade zabezpečovať rodinu, ale osud jej obetu o niekoľko rokov niekoľkonásobne vynahradil.
Skromná až do konca
Syn Juraj Trstenský, známy slovenský kameraman a cestovateľ, ju brával so svoju rodinou na potulky po svete. A tak jeho mama precestovala na dôchodku viac krajín ako v mladosti.
„Boli sme sa naobedovať v obrovskom obchodnom dome,“ spomína Juraj. „Mama si na stole zabudla slnečné okuliare. Už sme prešli kus cesty, keď za nami niekto kričal. Otočili sme sa a muž jej podával zabudnuté okuliare. Bola vtedy veľmi prekvapená a dojatá. Videl som slzy v jej očiach.“
Magdaléna Trstenská zostala po celý život skromná. Kdekoľvek bola, tešilo ju byť s rodinou a s vnúčatami. Zovšadiaľ jej stačilo priniesť malý kamienok alebo mušličku. To vraj bolo dosť na spomienku.
Navždy odišla na sklonku júla pred štyrmi rokmi.
