SKLABIŇA. Obec oslavuje SNP vždy o týždeň skôr. V miestnej histórii svieti dátum 21. august, kedy partizáni v dedine zriadili hlavný štáb a vyvesením československej vlajky obnovili Československú republiku.
Osemdesiat rokov však ubehlo aj od ďalších krvavých udalostí v tejto obci. Sklabinčania si ich pripomenú už túto sobotu na regionálnych oslavách.
Prvé partizánske skupiny v Turci sa začali formovať už pod vedením poručíka Viliama Žingora v Malej Fatre pod Martinskými hoľami. Postupne sa však ich centrom stala Kantorská dolina v blízkosti Sklabine.
„Martinské hole boli ľahko dostupné. Keďže martinský urbár vlastnil hory v Kantorskej doline, ktorá bola prakticky pre nepriateľa ťažšie dostupná a cez hory Veľkej Fatry bola prepojená až do regiónu Liptov, rozhodli sa sústrediť sa tu,“ vysvetlil Igor Kovačka, predseda Základnej organizácie Slovenských protifašistických bojovníkov v Sklabini.
Práve z liptovskej strany sa tu v lete 1944 presunul so svojou jednotkou ukrajinský veliteľ Peter Alexejevič Veličko, ktorý sa spojil so Žingorovým partizánskym oddielom a vznikla I. a II. partizánska brigáda M.R.Štefánika. Partizáni sa čoskoro usadili v blízkej Sklabini. Udalosti vojnových rokov podrobne v obecnej kronike popísal vtedajší kronikár Ján Keveš.
Vyrábali tanky, stoličky, pivo aj knihy. S kedysi prosperujúcimi martinskými podnikmi sa môžete zoznámiť na bicykli Čítajte „Majerčík (predseda Revolučného národného výboru, pozn. red.) odovzdal Veličkovi zoznam občanov, u ktorých sa jednotlivé oddiely mali umiestniť. Horný koniec obce si vyhradili sovietski partizáni. Dolný patril slovenským partizánom.“
Veličko na Povstanie nečakal
Napriek tomu, že Veličko ubezpečil organizátorov Povstania, že nebude podnikať žiadne akcie, už 21. augusta pod jeho velením obnovili Československú republiku. V dome u horných Samčíkovcov, kde bol ubytovaný hlavný partizánsky štáb, vyvesili pri tejto príležitosti u Turčekov narýchlo ušitú československú zástavu. Dedinu strážili zo všetkých strán.
Onedlho partizáni podnikli viacero ozbrojených akcií, zatarasili viaceré železničné tunely a 27. augusta zajali povstalci spolu s vojakmi martinskej posádky 24-člennú vojenskú misiu generála Otta. Jej členovia s dvomi ženami a dvomi deťmi cestovali rýchlikom z Rumunska do Nemecka.
Na druhý deň v kasárňach všetkých okrem ženy s dvomi deťmi zastrelili a telá pochovali v masovom hrobe na Pažitiach (pri dnešnej strelnici) v Sklabinskej doline. Až neskôr - 29. augusta - bolo v Banskej Bystrici oficiálne v Slovenskom rozhlase vyhlásené Slovenské národné povstanie.
Partizáni tu nie sú!
Obrovský nárast partizánskeho hnutia na Slovensku prinútil vtedajšiu slovenskú fašistickú vládu pozvať Nemcov k jeho potlačeniu. Keď sa blížili k Sklabini, 17. septembra partizáni s domácimi odišli do hôr.
Prvá nemecká hliadka sa v dedine objavila 22. septembra, no našli ju takmer prázdnu. Domáci sa odvážili vrátiť domov na základe výzvy okupantov až o pár dní. Nemci tu ale partizánov hľadali stále. Sklabinčania mali jedinú odpoveď: partizáni tu nie sú, odišli do Banskej Bystrice. Napriek tomu tu 28. septembra prišli Nemci opäť. Cestou do Sklabinského Podzámku sa náhodne stretli s partizánskou jednotkou. Došlo k prestrelke, pri ktorej zahynul jeden nemecký vojak.
Unikli zajatiu
Tieto udalosti si pamätá aj 99-ročný Ján Nezdoba, ktorý mal v tom čase 19 rokov. „Nemci sa rozutekali smerom do Martina a všetci Podzámčania neskôr ušli do hory. Čakali sme, čo sa stane. O dva dni som to videl na vlastné oči,“ zaspomínal si.
Bola sobota 30. septembra, na ktorú v oboch dedinách nikdy nezabudnú. „S otcom sme ráno kosili na Rajtovine a videli sme hore Dráhami ísť Nemcov – jedného za druhým. Odrazu sa objavil dym z hradu, potom zo Sklabinského Podzámku. Vyhoreli do tla. Otec mi povedal: Chlapče, poďme domov, aby aj tu dáka guľka nezablúdila... Nemal som dobré tušenie. Vzal som chlebník, ktorý som mal pre istotu pripravený a ušiel do Hradečnice,“ povedal dnes už starec. Do hory s ním ušli aj sused Kurhajec a Majerčík-Špánike. Tak sa vyhli zajatiu.
