TURČIANSKE TEPLICE. Mladomanželov na svadbách častokrát okrem dídžeja či svadobnej kapely sprevádza starejší – človek, ktorý dohliada na celé dianie počas svadobného dňa.
Pomáha napríklad pri dodržiavaní svadobných zvykov či zábave svadobčanov.
„Starejší hlavne odbremeňuje svadobných rodičov a ostatných hostí od organizačných starostí, aby si mohli svadobný deň užiť spolu s mladomanželmi. Budúcim mladomanželom vždy hovorím – aká bude vaša svadba, závisí od toho, ako si uctíte svojich hostí. Ako sa im budete venovať. To je vaša úloha. Nie sa stresovať, či sa už nesie polievka, alebo sú pripravené rauty. To môžeme mať my na starosti,“ vysvetľuje dídžej a starejší v jednom MIROSLAV DORICA z Turčianskych Teplíc.
Miroslav sa k „starejšovaniu“ dostal pred vyše pätnástimi rokmi. Bol jedným z tých, ktorí úlohu starejšieho zaviedli aj v okolí Turca.
„Začínal som na svadbách ako dídžej. Hrával som okolo Zvolena, Banskej Štiavnice. Tam som sa stretol s pojmom starejšieho. Na Turci starejší takmer ani neboli. My sme to sem doniesli s kolegami a dostalo sa to do povedomia,“ spomína.
Na svadby chodí najčastejšie s kolegom, spoločne sa pri starejšovaní dopĺňajú. Teraz si už podľa Miroslavových slov minimálne polovica párov žiada na svadbu v regióne Turiec aj starejšieho.
Vyrábali tanky, stoličky, pivo aj knihy. S kedysi prosperujúcimi martinskými podnikmi sa môžete zoznámiť na bicykli Čítajte Aká je presne úloha starejšieho na svadbách?
Hlavnou úlohou je odbremeniť mladomanželov prípadne blízku rodinu od všetkých vecí, ktoré by ich nejako vyrušovali alebo zamestnávali a nemohli sa preto venovať svojim hosťom. Starejší je v kontakte so všetkými ľuďmi, ktorí k svadbe nejakým spôsobom prispievajú – s kuchyňou, či s niekým z reštaurácie alebo hotela, kto mladomanželov privíta v sále. Zisťuje u hostí, či im niečo netreba. Vie zosúladiť, kedy sa čo a ako bude diať, aby bolo všetko dobre načasované.
Starejší taktiež dohliada na to, aby nemusela svadobná rodina hasiť možné problémy za jazdy. Na svadbe sa všeličo stane a niekedy z toho treba vykľučkovať tak, aby si to ostatní ani nevšimli.
Ďalej sa starejší stará o zachovanie určitých tradícií a zvykov. Máme krásne svadobné zvyky a bolo by škoda, ak by vymreli.
V neposlednom rade starejší ľudí na svadbách zabáva. Ako starejší chcem pre nich urobiť niečo, na čo budú spomínať. Každý z tej svadby odíde s nejakým pocitom. Možno zabudne, ako vyzeral ten starejší, alebo aké tam bolo jedlo, ale ten pocit mu už zostane.
Niektorí starejšieho na svadbe nechcú, myslia si, že by to bolo nemoderné, alebo že nie je potrebný. Ako na tento názor nazeráte vy?
Pokiaľ starejšieho nemáte, musíte tieto organizačné a iné veci hodiť na niekoho druhého. Napríklad na niekoho z rodiny, dajme tomu svadobných rodičov. Alebo na súrodencov či kamarátov. Oni si tú svadbu potom tak neužijú.
Jeden môj kolega sa vyjadril, že starejší nie je nevyhnutne potrebný, ale vie veci pozdvihnúť. Kedysi som často robil svadby v kaštieli v Mošovciach a keďže moja manželka tam pracovala, mala príležitosť zažiť mnoho svadieb, či už so starejším, alebo bez neho. Podľa nej boli ľudia na tých druhých typoch svadieb niekedy ako „ovce“. Nevedeli, čo majú robiť, kam majú ísť. Mali to neorganizované, bol to chaos.
Ako vyzerá svadobný deň z vášho pohľadu starejšieho?
My sa ešte pred svadobným dňom spolu s kolegom stretneme s budúcimi mladomanželmi. Zoznámime sa. Prejdeme si program svadby - ako si ho predstavujú, ako ho vieme spraviť. Takú osnovu. Nikdy neviete, ako sa tá svadba vyvinie a ako sa na nej budú ľudia baviť. Preto veľa vecí riešime počas svadobného dňa na mieste, ale vždy si dopredu dohodneme, o koľkej a kde bude sobáš. Či chcú odobierky, či budeme pýtať nevestu, alebo to bude taká americká svadba, že sa rovno všetci stretnú pred kostolom a nie je tam žiaden predchádzajúci program.
Ak chcú mladomanželia úplne všetko, vyzerá to asi nasledovne. Vo svadobný deň začíname u ženícha. Záleží, ako sa dohodneme. Buď spravíme samostatnú odobierku, čiže požehnanie od rodičov, len u ženícha, a potom druhú u nevesty. Alebo ideme po nevestu. Tam spravíme spoločnú odobierku oboch budúcich mladomanželov po tom, ako si ženích nevestu od rodičov vypýta. Niekedy sa mu to podarí na prvýkrát, niekedy mu ponúknu viac neviest, ako taký svadobný zvyk.
Ďalej ideme na sobáš. Častokrát mladomanželia chcú, aby im muzikanti zahrali chodníky – od ženícha sa k neveste príde so spevom, rovnako aj ku kostolu a od kostola im hrá ľudová hudba. Je rozdiel, keď prídete so spevom, alebo prídete ako smútočný pochod. Väčšinou preto tie chodníky chce na svadbu takmer každý.
Ako to potom vyzerá od príchodu zo sobáša do sály, kde majú mladomanželia hostinu?
Niekto z hotela alebo reštaurácie privíta mladomanželov a pripije si s nimi. Privítanie chlebom a soľou robí starejší. Rozbije sa tanier pre šťastie, mladomanželia ho pozametajú. Potom ideme všetci dnu.
Odporúčam mladým, aby najprv vošli dnu svadobní hostia a aby až potom ženích preniesol nevestu cez prah. Je to krajšie, keď ju prenesie medzi ľudí, ktorí ich privítajú potleskom. Ale keď prejdú prví do prázdnej sály a všetci sú za nimi, už to nemá ten efekt.
