MARTIN. Dom manželského páru, ktorý podniká s pestovaním a predajom kvetov, nie je ako hľadať ihlu v kope sena. Pestrofarebné surfínie zavesené na plote už z diaľky celkom jasne napovedajú, že sme na správnej adrese.
Za sympatickým manželským párom vyštudovaného stavbára a chemičky by málokto čakal spoločnú vášeň pre kvety. Dennodenne už dvanásť rokov sú s nimi v pravidelnom kontakte. Zhodli sa, že ich milujú a v záhrade v centre Martina, kde ich pestujú, do nich vkladajú kus srdca.
Najskôr začali pestovať letničky
V záhrade Jozefa a Margaréty Závackých sa okrem záhonov sezónnych kvetov nachádzajú aj dva fóliovníky. Pred dvanástimi rokmi v nich začali pestovať letničky, či už napríklad muškáty, petúnie a surfínie, begónie a mnoho iných. Je ich celkom okolo 160 druhov, odrôd a variant.
„Začiatkom februára musí byť vo fóliovníkoch všetko pripravené. Povysávané, vydenzinfikované,“ hovorí Jozef Závacký, ktorý sa s manželkou skvele dopĺňa. Kým on má na starosti technické veci, ona má cit pre dizajnérstvo a ovláda prax. No a obaja sú zároveň pestovatelia.
Týždeň pred sadením začnú manželia vo fóliovníkoch kúriť. Ukazujú na pec s peletkami, ako záložný zdroj kúrenia používajú klasickú pec na drevo.
Manažment pestovania letničiek zahŕňa aj kúpu kvalitnej zeminy a malých sadeničiek kvetín od certifikovaných výrobcov z Holandska, Nemecka, Rakúska a Poľska.

„Zakorenené rezky už vo februári rozsádzame do veľkých kvetináčov. Niektorá rastlinka je hotová skoro o mesiac, niektorým trvá aj tri mesiace, aby sme z nej dostali predajný produkt,“ opisuje Margaréta.
Výhodou, no zároveň nevýhodou skleníkov a fóliovníkov je podľa jej manžela umelá klíma, ktorá je vnútri .
Vysvetľuje, že umelú klímu, prostredie, atmosféru, treba neustále regulovať a podľa toho sú v nich podmienky pre pestovanie buď dobré, alebo zlé.
„Tak napríklad, ak je vo voľnej prírode na mieste veľa škodcov, sú predátory, ktorí sa nimi živia a systém sa udržiava v rovnováhe. To v umelom prostredí skleníkov obyčajne nefunguje. Snažíme sa, pokiaľ možno, nepoužívať chémiu, no občas sa tomu nevyhneme a musíme po nej okrajovo siahnuť,“ opisujú pestovatelia.
Zhodli sa, že fóliovníky si vyžadujú aj ovládanie technických zručností, ako sú vetranie, tienenie, už spomínané vykurovanie, zložité zavlažovanie a spôsoby hnojenia.
„Keďže nemáme zamestnancov, všetka zodpovednosť je na našich pleciach. Ak sa niečo pokazí, utekáme aj o polnoci, aby sme poklady v skleníkoch zachránili.“

Tvrdá voda vie kvety potrápiť
Jozef vysvetľuje, že fóliovníky sú v ich záhrade vyrobené zo špeciálnej fólie, ktorá prepúšťa UV žiarenie.
„Keď si v januári do nich ľahnete a bude svietiť slnko, aj vás opáli. Kvety sú už akoby vytrénované na vonkajšie prostredie. Vďaka UV žiareniu majú krajšiu farbu a zeleň.“
Pre pestovanie kvetov je podľa Závackých dôležitý aj typ vody. Najlepšia je jednoznačne dažďová.
„V turčianskom regióne je voda skôr tvrdá a obsahuje veľa vápenca a horčíka. Tieto prvky blokujú hlavne prísun železa do rastliny, čo je jeden z hlavných stavebných prvkov fotosyntézy, a spôsobujú takzvanú chlorózu, na ktorú sú niektoré rastliny obzvlášť citlivé. To je občas dôvod, prečo sa ľuďom ani v kvetináčoch nedarí rastliny poriadne pestovať.“
Manželský pár odporúča pomôcť si napríklad kyselinou citrónovou, čím sa zmení pH vody, alebo pridať do tvrdej vody železité prísady vo forme takzvaných chelátov.
„Efekt je hneď viditeľný, funguje to aj v praxi. Samozrejmosťou je počas sezóny hnojenie rastlín."

Vlastný rukopis v kyticiach
V dvore firmy manželov Závackých sa to najviac hemží zákazníkmi prvé májové týždne. Keď dopredajú kvety z fóliovníkov, na rad prichádza starostlivosť o voľné záhony v záhrade. Tam to aj počas našej návštevy hýrilo farbami.
Pestovaniu a kyticiam z rezaných kvetov sa Závackí začali venovať pred piatimi rokmi. Tieto ale nepestujú v skleníku, vyzerajú podľa nich oveľa prirodzenejšie, keď sú na slniečku vonku, v záhone.
Kvety pestujú ekologickým spôsobom. Naaranžované kytice, ktoré sú podpísané rukopisom pani Margaréty, neobsahujú žiadne celofány či iné umelé ozdoby. Kytice neskladujú, predávajú výlučne na objednávku, preto aj každá z nich je iná a jedinečná.
Čo od jari do mrazov vypestujú, to predávajú. Zákazníci od nich neberú len kytice, ale aj samostatne vypestované kvety, ponúkajú samozber.
„Margaréty, digitalis, iskerníky, slnečnice, dhálie, alebo po starosvetsky georgíny, ale ešte mnoho ďalších,“ robia nám po záhrade exkurziu manželia z Martina.

„Myslíme aj na zelenú výplň. Kytice kombinujem aj s trávami či divorastúcimi poľnými kvetmi,“ ukazuje na kyticu, ktorá je pripravená pre nás. Prednedávnom ich začali raz týždenne voziť aj do lokálnej ekologicky zameranej predajne v Ružomberku a v Martine. Okrem toho dcéra Paulína popri štúdiu ponúka kvety aj v Starej tržnici v Bratislave, kde sa pravidelne koná regionálny predaj domácich produktov.
Teší ich akákoľvek spätná väzba a aj to, že ich tovar zákazníci vnímajú ako niečo jedinečné.
„Každá kytica, kvet je unikátny neopakovateľný objekt. Ich rozmanitosť závisí od prirodzeného obdobia kvitnutia rastlín, s dôrazom na lokálnosť pestovania.“
Pani Margaréta boli s dcérou najskôr pri aranžovaní kytíc samoukmi, neskôr investovali aj do vzdelania. „Naučili sme sa veľa zaujímavostí, aké kvety sa môžu spoločne kombinovať, veľakrát na mnohé veci doma sami neprídete. Aj keď sa najviac učíme vlastnou skúsenosťou,“ opísala sympatická Martinčanka.

Slovensko za inými krajinami zaostáva
Manželia si uvedomujú, že pri podnikaní nesú obrovskú zodpovednosť a nemôžu si dovoliť svoju značku pokaziť.
„V podnikaní nemáte hlavne istotu v ničom. Zajtra môže prísť ľadovec a máme po kvetoch, to je riziko otvoreného poľnohospodárstva. V skleníku je to iné, atmosférou v ňom dokážeme udržať, kvety nezničí mráz, pokiaľ sa nepokazí pec,“ opísal Jozef Závacký.

Čo ich ale teší, sú stáli klienti, medzi ktorými sú čoraz častejšie mladšie tváre, ktorým sa lokálne pestovanie kvetov páči.
„Tešíme sa, keď si nechajú poradiť, a, samozrejme, každá spätná väzba na naše s láskou vypestované kvety je veľmi cenná, “ dodali Martinčania.
Podnikanie s kvetmi je hlavne o vášni. Manželia Závackí sa spoločne zhodli, že aby spoločné hobby fungovalo aj ako podnikanie, musia ho robiť s láskou obidvaja. Aj na dovolenkách pasú ich oči hlavne po kvetoch. „Prídeme vždy nabudení, čo by sme ešte mohli v našej záhrade skúsiť vypestovať.“
Pochvaľujú si kvetinové výzdoby v nemeckých, rakúskych, českých, ale aj poľských mestách.
„Samosprávy môžu vďaka kvetom vyzerať krajšie a tak lákať turistov, len to chce čas a starostlivosť o ne. Veríme, že aj na Slovensku na to raz prídeme.“