MARTIN. Rodáka z Liptova útočníka Františka Poliačeka väčšina martinských fanúšikov berie už ako domáceho. Po príchode z Liptovského Mikuláša totiž takmer celú seniorskú kariéru strávil v drese celku spod Martinských holí.
„Plánoval som do Turca prísť už v sezóne 2014/2015, ale mal som ešte platnú zmluvu s Mikulášom a ten ma nechcel pustiť. O rok neskôr sa môj príchod už dotiahol do úspešného konca,“ vracia sa o desaťročie späť vychýrený kanonier.
Dáva to zmysel
Po konci minulého ročníka sa František Poliaček rozhodol zavesiť korčule na klinec. Prioritou sa stala rodina a hľadanie civilného zamestnania.
„Mám pocit, že už nastal čas intenzívnejšie riešiť život po kariére. Črtá sa niečo v štátnej sfére, verím, že mi to vyjde,“ vyslovil presvedčenie.

Stále však mal i hokejové ponuky, napríklad sa mu ozvala Považská Bystrica. Potom však zavolal Jaroslav Markovič, ktorý je aktuálne manažérom klubu MHA.
„Prišiel s ponukou pomôcť Martinu pri postupe do vyššej súťaže. Zaujalo ma to, ku klubu mám pozitívny vzťah, navyše môžem zostať doma pri rodine, čo je dosť podstatné, keďže už musím myslieť aj na pohokejovú kariéru. Celé mi to dávalo zmyslel, takže sme sa s Jarom dohodli pomerne rýchlo,“ hovorí hokejista, ktorý v júli oslávil 32. narodeniny a už dávnejšie zapustil korene v Turci.
Musí sa do toho dostať
Veľmi dobre si však uvedomuje, že všetci budú od neho očakávať vysokú produktivitu spojenú s pravidelným prídelom gólom. Spomínané očakávania sa odvíjajú predovšetkým od jeho hokejovej minulosti, počas ktorej dokázal svojou produktivitou ťahať tímy, v ktorých pôsobil.