MARTIN. Výnimočný hokejista Jaroslav Markovič starší nastrieľal vo vtedajšej Slovenskej národnej hokejovej lige v drese Martina 275 gólov, pričom za tento výkon mu v historických klubových štatistikách patrí prvé miesto. Nechytateľná bola predovšetkým jeho strela švihom.
„Okrem tréningu som každý deň vystrelil ešte ďalších sto až dvesto pukov. Už od detstva, keď sme mali na dvore ľad, tak som si vyznačil bod na plote a snažil sa triafať na jedno miesto, až kým sa pletivo neroztrhlo,“ zaspomínal si Jaroslav Markovič starší v rozhovore, ktorý poskytol MY Turčianskym novinám.
V ročníku 1982/1983 sa so 44 gólmi stal najlepším strelcom I. slovenskej národnej hokejovej ligy. V spomínanej sezóne hrala túto súťaž aj Dukla Trenčín, ktorá akurát vypadla z federálnej ligy. V drese vojakov nastupoval tiež Jiří Hrdina, no strelil „len“ štyridsať gólov. V poradí kanonierov sa tak turčianskemu hokejistovi podarilo prekonať hráča, ktorý neskôr trikrát dvíhal nad hlavu slávny Stanley Cup. Jaroslav Markovič bol tiež členom pre martinských fanúšikov ikonického útoku Spišiak - Markovič – Stanko.
V dorasteneckom veku ho vybrali do reprezentačného výberu ČSSR, ktorý na majstrovstvách Európy vybojoval striebornú medailu. Už len účasť vo federálnom výbere bola v tom období na mladíka z maličkého slovenského klubu úctyhodným výkonom.
Zahral si s Lálom i Antonom Šťastným, no doma sa jeho služieb zriekli Čítajte V kádri s ním boli hráči ako Jiří Lála, Dárius Rusnák, Peter Slanina či Anton Šťastný. Mladí čechoslováci na spomínanom šampionáte nestačili len na Švédov. Za výber Sovietskeho zväzu hrali Alexej Kasatonov či Viačeslav Fetisov, pričom už v tom čase sa o nich hovorilo ako o budúcich lídroch sovietskej seniorskej reprezentácie.
Ako prvý odchovanec martinského klubu okúsil najvyššiu súťaž, keď si v sezóne 1977/1978 zahral federálnu ligu za Košice. Ponuku však mal aj od zo Slovana a záujem o jeho služby prejavila i Dukla Trenčín.
„Vyhrali Košice, pretože tam išli chalani, ktorých som poznal z pôsobenia v reprezentačnej osemnástke,“ vysvetlil.
Drvivú väčšinu kariéry strávil v Martine, pritom mal dosť ponúk od domácich klubov a bol o neho záujem i v zahraničí. Po ukončení aktívnej činnosti sa venoval trénerstvu. Neskôr sa stal vodičom kamiónu a prejazdil Slovensko i Európu krížom – krážom.
Hokejové gény po ňom zdedil aj syn Jaroslav, ktorý napodobnil mládežnícky úspech svojho otca, keď v drese Slovenska na MS do 18 rokov v roku 2003 vybojoval striebornú medailu.
„Tak asi ten hokej trošku hrať vieme,“ svojim typickým humorom okomentoval úctyhodný počin Jaroslav Markovič starší.
Posledná rozlúčka s výnimočným športovcom sa uskutoční v stredu 4. septembra 2024 v Dome smútku v Martine
