KLÁŠTOR POD ZNIEVOM. Blatnický a Sklabinský hrad obnovujú dobrovoľníci už niekoľko rokov a od minulého leta sa začali aktívne prípravy na záchranu i na treťom turčianskom hrade – na Znieve.
Obec Kláštor pod Znievom, ktorá zrúcaninu vlastní, zorganizovala už pár brigád.
Záchrana v hodine dvanástej
Dobrovoľníci tu vybudovali schodíky s dreveným zábradlím, ruiny vždy vyčistia a vykosia, aby mali k tejto pamiatke turisti ľahší prístup. Najbližšie dni chcú začať s konzervačnými prácami.
„Našou prioritou je hrad zastabilizovať, lebo je v zlom technickom stave a hrozí zrútenie hradného paláca,“ vysvetlila pamiatkarka Kristína Zvedelová, ktorá záchranu zvyškov hradu i brigády na ňom vedie. Už pred tromi rokmi sa zrútila časť muriva tohto palácu. Záchrana teda prichádza v hodine dvanástej.
Keďže hrad Zniev je druhý najvyššie položený slovenský hrad a stúpa sa k nemu z dediny asi dve hodiny, nie je jednoduché tu vyniesť stavebný materiál.
Turisti pomáhajú so stavebným materiálom
Preto sa záchrancovia Znieva vždy obracajú na turistov. Vlani nosili hore k zrúcanine skaly, tento rok žiadali o pomoc s vodou. Tú je potrebné nabrať do bandasky z nádrže pri kaplnke svätej Margity a vyliať do kontajnera.
„Za tri dni od výzvy na sociálnej sieti sme nazbierali šesť sto litrov vody. Pomáhali turisti, dobrovoľníci i domáci nadšenci. Niektorí muži vyniesli počas jedného výstupu až 40 litrov vody,“ zmienila sa o pomoci Kristína Zvedelová, ktorá sľúbila každému, kto sa s bandaskou odfotí, i odmenu.
Vodu dobrovoľníci využijú na drobné murárske práce. „Naším cieľom nie je hrad postaviť a dať pod strechu. Chceme, aby ostal na úrovni ruiny, ktorá bude ale bezpečná pre návštevníkov,“ zdôraznila Zvedelová.
Obec Kláštor pod Znievom požiadala ministerstvo kultúry aj o dotáciu na jeho obnovu. Vlani vďaka nej mohli začať s prvými konzervačnými prácami a ruiny preskúmali i archeológovia. Tento rok čakajú od ministerstva kultúry na ďalšiu finančnú pomoc, vďaka ktorej nakúpia stavebný materiál.

Skrýša pred Tatármi
Hrad pochádza z polovice 13. storočia, v rokoch 1242 – 49 sa tu v čase tatárskeho vpádu ukrýval kráľ Belo IV. aj so svojou rodinou.
Po jeho dcére sv. Margite Uhorskej, ktorá bola mníškou, pomenovali aj kaplnku, ktorá sa nachádzala pod hradom. Dnes je tu pútnické miesto.
Hrad bol sídlom zástupcu Zvolenského komitátu, do ktorého patril i Turiec. Po vzniku samostatnej Turčianskej župy v roku 1339 sa sídlo župana presunulo na hrad Sklabiňa a hrad prevzali premonštráti z kláštora, po nich jezuiti. Po zrušení rehole v roku 1773 začal hrad chátrať.
Nevítaný hosť mal smolu
Hrad Zniev pozostával za starého a nového hradu, alebo tiež horného a dolného. Z toho vyššieho sa zachovali len malé zvyšky, z dolného a teda nového hradu trojpodlažný palác so šiestimi strechami.
Dnes je asi do druhého poschodia zasypaný. Vchádzalo sa doň cez padací most, ktorý bol chránený pred nepriateľom smolným nosom. Každý nevítaný hosť mal doslova smolu.
V paláci bolo niekoľko izieb, kaplnka, archív, kuchyňa, tri suché záchody a niekoľko strieľní. Okolo neho stál hradobný múr. Obec vlastní práve túto zachovalejšiu časť.

Prečo sa oplatí ísť na hrad Zniev
Trasa na hrad vedie od cintorína popri jedinej turčianskej kalvárii, odtiaľ pokračuje cez les, v ktorom sa len na pár miestach možno pokochať na panorámu Veľkej a Malej Fatry.
V blízkosti chodníka sa nachádzajú aj malé jaskyne a cestou na hrad je pútnické miesto – ohradený oltár s vyobrazením sv. Margity Uhorskej. Z hradu možno pokračovať na vrch Zniev.