VRÚTKY. Do legendárnej Bagarovej chaty nad Vrútkami sa opäť vracia život. Dlho chátrala, no už štyri roky ju vlastní Milan Sládek (38) z blízkej vrútockej časti Karvaša a Bláhovca.
Chata je síce stále zatvorená, no jej okolie vyhľadávajú rodiny s deťmi. Novému majiteľovi pomáha s oživením celá rozvetvená rodina. Spoločne vybudovali areál pre najmenších. Sú tu ohnisko, jazierko, hojdačky, šmýkačky, dá sa zahrať futbal, volejbal, bedminton i ping-pong.
Od chaty vedie detský interaktívny náučný chodník, na ktorom ich sprevádza líška Eliška. Deti môžu zistiť, ako ďaleko vedia doskočiť a ktorému zvieratku sa tak vyrovnajú.
Zistia tiež, ktoré zvieratko váži toľko, ako ony, spoznajú stromy, horniny a poskladajú obrázok lesných obyvateľov. Školy si tu organizujú pobyty v prírode, a tak nový majiteľ vytvára pre ne aj učebňu prvej pomoci.
Pomoc pre Adelku
„Kvalita života sa odvíja od okolia, v ktorom žijeme. My ho máme dnes príliš konzumný, všade sú penzióny so skákacími hradmi. U nás v okolí nie je s deťmi vlastne kam inam ísť. Len do SIM areálu. Preto sme chceli niečo prírodné, čo deti dostane do iného sveta,“ vysvetlil Milan Sládek, ktorý mal v čase našej návštevy plné ruky práce.
Pripravoval svoju prvú verejnú akciu – Deň záchranných služieb, na ktorej sa v nedeľu 22. septembra odprezentujú záchranárske zložky, sokoliari či odborníci z národného parku.
Vstup na akciu je voľný a bude mať charitatívny charakter. „Výťažok z dobrovoľného vstupného, z tomboly a predaja občerstvenia pôjde na pomoc pre štvorročnú Adelku z Karvaša a Bláhovca. Narodila sa s telesným postihnutím a my jej takto prispejeme na rehabilitácie,“ prezradil hrdý vlastník Bagarky.
Vlastnými rukami za vlastné
Kvôli financovaniu chaty si založil občianske združenie a návštevníci prispievajú ľubovoľnou sumou cez sms. Na rekonštrukciu však zväčša vynakladá vlastné zdroje. Tie zatiaľ na obnovu samotnej chaty nestačia.
Rodina zatiaľ zrekonštruovala drevenú hospodársku budovu, ktorú jeden z posledných majiteľov preniesol z Oravy. O rok by v nej chcel Milan Sládek sprevádzkovať bufet, aby sa tu mohli zastaviť i turisti či cyklisti smerujúci na Minčol, Polom, Saračníky alebo Martinské hole.
Ľuba Pauloviča zo skúšky odviezol farár na trabante Čítajte Jednu chatu mu vypálili, postavil druhú
Milan Sládek chce vrátiť chate predošlú pohostinnosť, obľubu i povesť, akú jej vytvorili pôvodní majitelia Bagarovci. Ženie ho tak trochu aj nostalgia. „Bol som dieťa, keď ju zatvorili, ale veľa som o nej počúval od otca. Mám aj fotku, na ktorej stojím s mamou na terase,“ vysvetlil.
Prvým majiteľom bol Jindřich Bagar, ktorý prišiel do Turca z Čiech. Ako 33-ročný tesársky majster postavil Chatu pod Chlebom a zatúžil aj po vlastnej. Podarilo sa mu to pod Malým Minčolom v roku 1932.
V jeho chate sa stretávali lyžiari z Turca i Žiliny, počas Povstania tu ukrýval utečencov a partizánov, za čo zaplatil, pretože chatu mu v októbri roku 1944 spolu s ďalšími v okolí Nemci vypálili. Bagar sa však nevzdal a postavil si novú – na Lučivnom nad Vrútkami.
Sen sa u Sládekov napokon splnil
Ubytúvali sa v nej turisti, no stala sa domovom aj Bagarovcov. Jindřich tu býval s manželkou Evou Hruškovou zo Sučian a ich dcérou Hanou. Za ich života bola mimoriadne obľúbenou a vyhľadávanou.
„V tejto časti boli kedysi len dve krčmy - Šuta a Bagarova chata, v ktorej sa pestovala akási kultúra. Bagar hrával na harmonike, bývali tu zábavy, na ktoré chodili ľudia z Vrútok, a domáci pán podával povestnú borovičku s horcom,“ zaspomínal si Ján Sládek (68), otec súčasného vlastníka, pre ktorého je Bagarova chata veľkou srdcovkou.
„Chodili sme s rodičmi na čučoriedky a cestou späť sme sa tu vždy zastavili. Vyrastali som tu a trávili detstvo. V horách v okolí chaty sme s deťmi chodili do partizánskych bunkrov. Kedysi chcel chatu kúpiť môj otec, potom brat a aj ja som uvažoval, ale nemali sme toľko peňazí. Som rád, že sa to podarilo môjmu synovi,“ potešil sa Ján Sládek, ktorý na Bagarke trávi väčšinu svojho času.
Na zastávke MHD na vrútockej stanici chodia cestujúci po tme a výtlkoch, dopravca ju opraví Čítajte Rys chodil na klobásy
Na každom mieste v okolí sa mu vynárajú spomienky. „Bagar chatu niekoľkokrát prestaval. Za domom mali hospodársku budovu, v ktorej chovali sliepky, prasce a najmä kozy. Na lúke, ktorá bola oveľa väčšia ako teraz, pestovali zemiaky, zeleninu a naháňali sa tu psy. O medveďoch sa vtedy toľko nehovorilo, ale viem, že na klobásy, ktoré viseli na povale, im chodil rys,“ vylovil v spomienkach.
Chýbajú fotky z chaty
Bagar zomrel v roku 1967, jeho manželka o rok neskôr. Ich dcéra mala len 16 rokov, a tak chatu predala. Horská legenda vystriedala niekoľko majiteľov, ktorí s ňou mali veľké plány. Mala byť súčasťou plánovaného lyžiarskeho strediska. Napokon fungovala asi do začiatku 90.-tych rokov a odvtedy chátrala.
Ján Sládek zhromažďuje staré fotografie. „Hana Bagarová mi poskytla niekoľko fotografií, no z interiéru mám len jednu. Bol by som rád, keby sa ozval niekto z pamätníkov a doplnil ďalšie fotografie. Keď sa raz syn pustí do rekonštrukcie chaty, chcel by zachovať jej pôvodný interiér,“ prezradil plány Ján Sládek.
Ako sa dostanete na chatu?
K Bagarke sa dá dostať len pešo - z parkoviska pri konečnej zastávke MHD linky č. 24, a to po troch trasách. Po modrom chodníku okolo pamätníka Karvaša a Bláhovca to trvá pol hodinu, po žltej trase po starej drevenej ceste z odbočky na Horskej ulici to trvá 40 minút a po zelenej, ktorá vedie po zvážnici od Ústia Kamennej doliny, to trvá 50 minút.
