MARTIN. Slovenskí včelári sú spokojní. Znáška medu bola vyššia ako vlani, no nie je to úplne ideálne. „Minulý rok bol slabý, ten súčasný je taký lepší priemer,“ zhodnotil Pavel Fiľo, predseda Slovenského zväzu včelárov (SZV).
Za kúpu uvidí včelnicu
Pavel Fiľo odhaduje, že tohtoročná produkcia by mohla dosahovať 4 až 5 tisíc ton.
„Na Slovensku je medu dostatok. Otázka je, či je slovenský. Obchody sú plné miešaného medu z cudzích krajín, ktorý má podozrivú kvalitu,“ tvrdí šéf chovateľov, podľa ktorého je slovenské včelárstvo ohrozené aj z tohto dôvodu a Európska únia už vydala aj isté opatrenia.
„Do dvoch rokov bude povinne na etikete uvedené zloženie medov z jednotlivých krajín. Do štyroch rokov sa má vytvoriť certifikovaná metodika na odhalenie pravosti medu,“ povedal.
Včelári spustili novú kampaň, v mestách sa objavujú bilboardy na predaj slovenského medu. (zdroj: Pavel Fiľo)SZV chce dovtedy naučiť slovenského zákazníka na chuť medu priamo od včelára. Už v týchto dňoch spúšťa prvú akciu s bilboardami, ktoré budú prezentovať slovenských predajcov s ochrannou známkou Slovenský med priamo od včelára.
„Na etikete na fľaši bude QR kód, cez ktorý bude zákazník vidieť včelnicu a producent bude tak vysledovateľný,“ prezradil jeden z marketingových ťahov. Ochrannú známku dostane včelár len s registrovanou medárňou a na základe laboratórnych výsledkov.
Dodáva, že cena medu by hore ísť nemala. „Cena za kilogram medu sa pohybuje medzi 7 až 15 eurami. Závisí však od typu a regiónu. Na juhu sú ceny vyššie. Kvetový je lacnejší, najdrahší je medovicový,“ vysvetlil Pavel Fiľo.
Museli ich prikrmovať
Veľkým prínosom pre včely bola teplá a daždivá jar, vďaka ktorej boli lúky i stromy plné kvetov. Suché a horúce leto však štart sezóny pokazilo, a to najmä na severe.
„Už od 1. júla sme museli včely prikrmovať zmesou vody s cukrom, aby sme čiastočne nahradili nektár, ktorý je v prírode,“ vysvetlil Ján Vasiľ, šéf Základnej organizácie SZV v Martine, ktorý v okrese združuje 278 organizovaných včelárov. Dokopy majú 4 tisíc včelstiev. A tie v období sucha s minimom zrážok nie je ľahké uspokojiť.
V horúčavách polievali ulice mesta, vyťahovali vodu z pivníc, podchytili lesný požiar Čítajte Augustové kvety včelám škodia
Nie vždy pomáhajú kvetinové polia, ktoré musia poľnohospodári povinne vysiať, či rozsiahla výsadba nadšených záhradkárov, ktorí kupujú zmes pre včielky.
Pre včely je ideálne, ak majú k dispozícii plodiny s kvitnutím do 15. augusta, pretože intenzívna augustová znáška zimnej generácii včiel neprospieva. Preto treba myslieť na skoršiu výsadbu.
Peľ totiž zbierajú letné včely robotnice, ktoré sa dožívajú v priemere 20 dní. Ich úlohou je tiež vychovávať ďalšiu generáciu, ktorej nosia potravu. Lenže začiatkom septembra ich začína nahrádzať zimná generácia, ktorá prežíva pol roka.
"Ona by mala mať už dosť zásob potravy na prežitie v zime. Keď je ale vonku teplo a opeľujúce kvety, tak neoddychujú. Zbierajú peľ, upracujú sa a uhynú. Zimná generácia nemá pracovať, ale oddychovať a vychovávať prvú jarnú generáciu, vysvetlil Ján Vasiľ.
Včielky začínajú z úľa vylietať v apríli a pracujú do konca júla. Vonku ich počuť cez deň bzučať len do teploty 12 stupňov.
Úhyny vždy budú
Včelári sa tento rok nestretli ani s výrazným úhynom včelieho hmyzu. „Väčšie straty majú vždy v južných častiach Slovenska, kde sú síce kvitnúce polia, no sú zaťažené chemickým postrekom,“ vysvetlil. Napriek tomu majú štyrikrát vyššiu znášku medu ako ich kolegovia na Severe.
„Na juhu je menej včelárov, no majú oveľa viac včelstiev. My máme menší počet včelstiev na včelára,“ tvrdí Ján Vasiľ, podľa ktorého v podhorských oblastiach majú zasa iných škodcov. Chovatelia bojujú s medveďmi, ktoré im ničia úle.
Spoločným a veľkým nepriateľom všetkých včiel je však klieštik, ktorý parazituje na včelách. „Je dobré, ak sa včelári vzdelávajú, pretože včelárenie sa oproti 60-tym a 80-tym rokom zmenilo a klieštika nepoznali. Dnes je už vyvinutý systém, ako ho eliminovať,“ podotkol Vasiľ.
