Ikonická hala v Martine má nových majiteľov, jedným je zlatý medailista z Göteborgu

Športová hala Martin (14 fotografií)

MARTIN. V roku 1998 sa stal majiteľom Športovej haly na Podháji bývalý vynikajúci džudista, podnikateľ a tiež bývalý poslanec martinského mestského zastupiteľstva Zdenko Kozák. V poslednom období sa však čoraz hlasnejšie hovorilo o jej predaji.

Oficiálnu ponuku na kúpu dostala začiatkom tohto roka aj martinská radnica (1 euro za halu s výnimkou niektorých jej častí + 600-tisíc eur za pozemky pod ňou i v okolí s výmerou 7 816 metrov štvorcových).

Viac ako päťdesiatročná športová hala, ktorá je najväčšou v Martine, nakoniec neskončila v majetku mesta, no má už niekoľko mesiacov nových vlastníkov. Kúpili ju hokejový majster sveta Radovan Somík, hudobník a štatutár boxerského klubu Rastislav Novotný a jeho syn Matúš Novotný.

Na úvod sa spýtam úplne jednoducho, prečo ste sa rozhodli kúpiť viac ako päťdesiatročnú halu?

RASTISLAV NOVOTNÝ: Keďže som štatutárom boxerského klubu vedel som, že sa chystá jej predaj. My sme tiež našu boxerskú časť ponúkali mestu za euro s tým, že nás tam nechajú pôsobiť. Vtedy som bývalému majiteľovo povedal, že ak by mu padla dohoda s radnicou, mali by sme záujem. Priznám sa, s touto myšlienkou som sa pohrával už dlhšie, pretože táto hala je priestorom, ktorý martinský šport i kultúra potrebuje. Dali sme hlavy dokopy s Radom Somíkom, s ktorým sme dlhoroční priatelia, so synom Matúšom a išli sme do toho.

RADOVAN SOMÍK: Ako chalan som sem chodieval na box, neskôr sme v hale ako hokejisti pravidelne trénovali. Keďže záujemcov o kúpu bolo viacero a nie všetci mali v pláne zachovať halu pre účel, na ktorý bola pôvodne postavená, povedal som si, že prísť o ňu by bola obrovská škoda.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Brankársky talent z Martina sa chystá dobyť New York, preraziť chce aj v biznise Čítajte 

Aké plány má s halou trojica nových majiteľov?

RN: Kontinuálne nadväzujem na to, čo tu doteraz fungovalo. Úlohy sme si rozdelili tak, že mojou parketou bude zastrešovať kultúrne podujatia, Rado bude mať na starosti šport a Matúš marketing, financie, administratívu.

Rokovania starého majiteľa s martinskou radnicou zamrzli i na tom, že na predaj neboli všetky časti haly. Podarilo sa vám ju kúpiť celú?

RN: Takmer celú, výnimkou je priestor, ktorý patrí džudistom, no s nimi vieme nájsť spoločnú reč. Ešte máme dohodu, že starý majiteľ bude tri roky prevádzkovať prístavbu, kde sa nachádza pohostinstvo. Rok po predaji ešte môže využívať niektoré priestory v hale.

Päťdesiatročná nehnuteľnosť určite potrebuje investície a nebojím sa povedať, že zásadné. Už viete, kde začnete?

RS: Prvé, čo sme začali robiť, je vstupný priestor a sociálne zariadenia. Ich rekonštrukcia už je v plnom prúde.

Halu síce vlastníte len pár mesiacov, no viete povedať aspoň približnú sumu, akú bude treba investovať?

MATÚŠ NOVOTNÝ: Pomerne ťažko sa to odhaduje. Napríklad, najbližšie si ideme prejsť elektriku a až po zistení skutočného stavu budeme vedieť, čo všetko treba spraviť. V každom prípade už sme sa zhodli na tom, aký ráz chceme dať tomuto priestoru a predkladáme, že na naplnenie týchto zámerov budeme potrebovať okolo 500-tisíc eur. Zdôrazňujem ide o hrubý odhad.

Ktorá z plánovaných investícií bude najzásadnejšia?

RS: Staré hľadiská plánujeme demontovať a na ich miesto namontovať posuvné tribúny. Získame tak možnosti, ako variabilne narábať s priestorom a upravovať divácku kapacitu podľa potreby.

RN: Keď niekto bude chcieť spraviť v hale podujatie, ponúkneme mu viacero alternatív, ako mu vieme priestor pripraviť. Vyberie si možnosť, ktorá mu najviac vyhovuje. Takisto už máme vyhliadnuté vlastné pódium, aby sme nemuseli prenajímať cudzie. Dlhodobou víziou je mať také vybavenie, aby kapely alebo iní účinkujúci potrebovali doviesť do haly čo najmenej vlastného materiálu.

MN: Jednou z kľúčových vecí je tiež výmena osvetlenia. Možnosť pracovať so svetlom, využívať svetelné efekty zlepšuje celkovú atmosféru i zážitok zo športového či kultúrneho podujatia.

V akom časovom horizonte sa spomínané veci dajú zvládnuť?

RS: Úprav máme v pláne viac, no vzhľadom na všetky predvídané i menej predvídané okolnosti sme si dali cieľ, že najneskôr do piatich rokov by sme ich chceli zrealizovať. Počas najbližšieho leta by sme sa radi pustili do výmeny tribún. Predpokladáme, že najviac sa hala bude využívať od jesene do konca jari, takže chceme čo najmenej narušiť jej prevádzku.

Pred športovou halou, kde bolo predtým parkovisko, stavia predajňu obchodný reťazec. Budú mať kde návštevníci podujatí odstaviť svoje autá?

RS: Mesto pri povoľovaní výstavby vyrokovalo dohodu, že počas akcií v hale môžu ich návštevníci využívať parkovisko spomínaného reťazca. Zväčša pôjde o večerné podujatia, takže sa vyhneme najväčšiemu návalu kupujúcich.

RN: Získali sme aj pozemky v okolí haly, pričom v priestore za ňou ešte plánujeme vybudovať parkovanie pre účinkujúcich či súťažiacich.

Má hala potenciál na to, aby hostila naozaj veľké akcie?

RN: Aj v predchádzajúcich rokoch sa v nej konalo veľa výborných akcií. Vôbec to nebolo tak, že by v nej úplne zastal život. Veď po predchádzajúcom majiteľovi sme obrazne povedané zdedili, akcie ako tanečná šou Let´s dance alebo muzikál Jána Ďurovčíka – Vyznanie. Nám sa podarilo dohodnúť koncerty Zuzany Smatanovej či Mariána Čekovského. Tieto akcie sa okrem viacerých ďalších budú ešte tento rok v športovej hale konať.

RS: Na konci augusta hostila športová hala Svetový pohár klubov v nohejbale, z ktorého robila priamy prenos česká verejnoprávna televízia. Tento rok nás napríklad ešte čaká večer MMA – Colosseum fight night.

Viacero ľudí často zistilo, že sa v športovej hale niečo deje až vtedy, keď prechádzali okolo a na parkovisku pred halou stálo viac áut ako zvyčajne. Zmení sa to?

MN: Drvivá väčšina akcií, ktoré sa v hale konali, bola o tom, že niekto si priestor prenajal a organizáciu podujatia vrátane propagácie si zastrešoval sám svojimi cestami. V najbližších dňoch spustíme webovú stránku, budeme aktívni na sociálnych sieťach, takže ľudia sa k informáciám určite dostanú.

Tiež sme sa zhodli na tom, že postupne sa chceme dopracovať k tomu, aby základ ponuky tvorili naše vlastné akcie, ktoré budeme pripravovať i propagovať.

Môže sa staručká športová hala stať miestom, kde bude pre umelca prestížne vystupovať a pre športovca prestížne hrať zápas?

RN: Organizoval som dosť akcií, aby som mohol povedať áno. Samochvála síce smrdí, no podieľal som sa na prípravách koncertu skupiny Elán, ktorý sa konal na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu a určite by sa vo veľmi podobnej kvalite dal pripraviť aj tu. Táto hala je na to ako stvorená.

RS: Rozprávame sa so športovými zväzmi, čo všetko treba mať pripravené, aby sa tu mohli konať, povedzme, medzinárodné zápasy v palubovkových športoch. Nebudem sa tváriť, že také niečo zorganizujeme ľavou zadnou, no nie je to ani žiadne sci–fi.

Budú si môcť martinské športové kluby dovoliť trénovať a hrať v športovej hale?

RS: Všetkým sme dali ponuky. Dlho sa pohybujem v športovom prostredí, viem, s akými ťažkosťami sa musia ľudia v kluboch vyrovnávať a brali sme to do úvahy. Samozrejme, hala si musí na seba zarobiť, to si nebudeme klamať. Je na kluboch, ako situáciu vyhodnotia, budeme sa im snažiť v čo najväčšej miere vyjsť v ústrety.

Chceme pre nich vytvoriť aj akúsi funkčnú zónu, kde by mali pripravené náradie či pomôcky, ktoré potrebujú na tréning. Aby všetko stále nemuseli nosiť so sebou. Aj o takýchto veciach s nimi diskutujeme.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Odmietol ponuky Košíc i Trenčína, nastrieľal viac gólov ako trojnásobný držiteľ Stanley Cupu Čítajte 

Aký plán nosíte v súvislosti so športovou halou v hlave a ešte ste ho úplne nahlas nevyslovili?

RN: Mám dobré vzťahy s ľuďmi z martinského divadla a bol by som rád, ak by pre nás „ušili“ predstavenie, ktoré by sa hralo jedine v martinskej športovej hale a nikde inde. A ešte ma láka zorganizovať majstrovstvá Slovenska v boxe.

RS: Dosť ľudí sa ma pýta, aký šport by jeho dieťaťu najviac sedel. Na túto otázku sa odpovedá veľmi ťažko, no ak pripravíme akciu, kde bude povedzme desať trénerov z rôznych odvetví a deti si pod ich dohľadom budú môcť vyskúšať rôzne športy, môže to pomôcť. Som zástancom toho, že dieťa by si malo samo rozhodnúť, ktorý šport chce robiť. Treba mu ale dať čo najviac príležitostí ako zistiť, čo ho najviac baví. Nápadov mám niekoľko, diskutujem o nich s ľuďmi, ktorí už niečo podobné robili alebo robia. Verím, že niečo zmysluplné sa podarí vymyslieť.

Dnes si majitelia športovísk dajú dosť záležať aj na názve, ktorý ich prezentuje pred verejnosťou. Zaoberali ste sa aj touto témou?

MN: Áno, boli rôzne nápady, ale nakoniec sme skončili pri tom, že budeme prezentovať absolútne jednoducho ako Športová hala Martin. Nikdy sa totiž nikto z nás nestretol s tým, že keď niekomu povedal, táto akcia je v športovej hale, aby dotyčný nevedel, kde to je.

Na záver ešte položím dotieravú otázku. Niekde som čítal, že po dohode s predchádzajúcim majiteľom nebudete zverejňovať kúpnu cenu. Môžete povedať aspoň to, či ponuka, na ktorú ste kývli, bola porovnateľná s tou, ktorú dostalo mesto?

RN: Ste pomerne blízko.

Keďže ste tak obšírne odpovedali na predchádzajúcu otázku, položím záverečnú otázku číslo dva. Keby zajtra niekto prišiel za vami, položil na stôl povedzme tri miliónov eur a povedal, že chce kúpiť športovú, tľapli by ste si?

RN: Tak málo? To by nám každému vyšlo len po milióne (smiech). Teraz vážne. Sme nastavení úplne inak, chceme zachovať športovo-kultúrnu tradíciu haly, chceme pripraviť ponuku, v ktorej si nájdu to svoje všetci od detí po seniorov. Nad predajom vôbec neuvažujeme.

RS: Vieme, že nás čaká veľa roboty, prekážok, ktoré bude treba prekonať, a možno sa niekedy prichytíme pri myšlienke, či to má celé zmysel. Nešli sme však do tohto projektu s tým, že niečo kúpime a obratom to so ziskom predáme. Týmto smerom sme nikdy neuvažovali.

MN: Nezostáva mi nič iné, len absolútne súhlasiť a trikrát to celé podčiarknuť.