SUČANY. Ešte pred pár rokmi stáli evanjelici zo Sučian pred veľkou dilemou – či starú faru pri kostole zrútia alebo zachránia. Vyhrala druhá možnosť. Budova dostala nový názov – Hodžov dom, pretože tri generácie Hodžovcov v ňom prežilo viac ako 70 rokov a narodil sa v ňom aj slovenský štátnik Milan Hodža. Čerstvo zrekonštruovanú budovu v nedeľu slávnostne posvätili.
Pomohlo ministerstvo i Nemci
Na posvätenie Hodžovho domu pozvali Sučanci aj emeritného biskupa Slavomíra Sabola. Samotný akt nasledoval po službách božích v evanjelickom kostole. Stará fara stojí vo farskej záhrade, kde je aj súčasná fara. V roku 2018 ju zapísali do zoznamu pamiatok obce a odvtedy ju postupne rekonštruovali. Ako hovorí evanjelický zborový farár Martin Škarupa, z budovy ostali pôvodné len múry.
„Fara bola v takom stave, že bolo treba vymeniť strechu, podlahy, okná, odizolovali sa múry, pretože vlhli,“ vymenoval. Na obnovu fary použili 260 tisíc eur, z toho asi 175 tisíc boli zborové prostriedky, 50 tisíc im poskytlo ministerstvo kultúry, 18 tisíc obec a 16 tisíc dostali od partnerskej cirkvi v Nemecku.
Múzeum to nebude
Hodžov dom je zatiaľ prázdny. Farár Martin Škarupa hovorí, že ho ani neplánuje zariadiť ako múzeum. Po Hodžovcoch ostala na fare len stará skriňa, ktorú je ale potrebné zreštaurovať. Napadol ju červotoč. „O rodine sa návštevníci dozvedia cez banery, projekcie. Skôr to pojmeme ako priestor pre zborové stretnutia či významné udalosti počas Hodžových dní,“ vysvetlil.
Zároveň cirkevníci nechcú duplikovať to, o čo sa už postarala obec. Tá v bývalej knižnici pri katolíckom kostole zriaďuje pamätnú izbu obce, v ktorej myslela na významné osobnosti Sučian. Otvoriť ju plánuje na konci roka. „Od rodiny sme získali topánky, klobúk, tašku, ťažítko a bronzovú plaketu Milana Hodžu,“ vymenoval starosta Martin Rybár.
Do piatej ráno bol na svadbe, večer už hral hokejový zápas Čítajte Hodža je mužom v žakete
Posledným prírastkom je štátnikov portrét od maliara Štefana Polkorába z roku 1937, ktorý si obec vyhliadla na aukcii. „Na obraz nás upozornil známy, vôbec sme o ňom nevedeli. Objavil sa na aukcii v Prahe, ale kúpil ho jeden zberateľ v Košiciach, od ktorého sme ho napokon kúpili my,“ opísal dlhú a spletitú cestu za obrazom, ktorý vôbec nenesie Hodžovo meno. Oficiálny názov je muž v žakete.
„Milan Hodža nebol v tom čase vo vláde populárny. Ako prvý Slovák sa stal predsedom československej vlády. Tento post opustil dobrovoľne v septembri 1938 na znak nesúhlasu s postupom spojencov ČSR na rokovaniach s nacistickým Nemeckom. Odvtedy pôsobil v emigrácii,“ vysvetlil starosta, podľa ktorého je muž na obraze istotne ich rodák.
„Identifikovali sme ho na základe fotografií i posudkov historikov. Polkoráb maľoval aj portrét prezidenta Masaryka, Hodžov portrét mu je veľmi podobný,“ dodal Martin Rybár.
Sestry porodili osobnosti
Hodžovci prišli do Sučian v roku 1848, konkrétne Ondrej, brat veľkého štúrovca Michala Miloslava Hodžu. Ondrej sa oženil s o 17 rokov mladšou Amáliou Plechovou, matkou Jána Miloslava Hodžu, neskoršieho sučianskeho farára. Po jej smrti sa oženil s jej sestrou Klementínou Plechovou, ktorá bola od neho o 22 rokov mladšia a porodila Milana, neskoršieho štátnika.
Stará fara sa oficiálne označuje za jeho rodný dom, no existuje aj iná verzia. „Medzi domácimi sa traduje, že faru postihol jeden z požiarov a Hodžovci sa na čas presťahovali do neďalekého mestského domu, kde Klementína v roku 1878 aj porodila. Dom stál v miestach zastávky pri obecnom úrade,“ upozornil evanjelický zborový farár Martin Škarupa. Milan Hodža na fare ale s istotou vyrastal.
Po Martine jazdil ako Fittipaldi Čítajte Tri dni prezidentom
Na Milana Hodžu sú Sučanci špeciálne hrdí. Ako prvý Slovák sa stal predsedom prvej Československej republiky, jej niekoľkonásobným ministrom a v roku 1935 na tri dni i úradujúcim prezidentom, keď T. G. Masaryk odstúpil zo zdravotných dôvodov. Bol tiež poradcom následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, s ktorým zdieľal predstavu o federálnom usporiadaní krajiny.
V roku 1938 odišiel do USA, kde 27. júna 1944 zomrel. Pochovali ho na českom cintoríne v Chicagu, odkiaľ jeho pozostatky preniesli v 27. júna 2002 na Národný cintorín v Martine. Koncom júna sa tiež konajú Dni Milana Hodžu. Tento rok to bol už 20. ročník. Od roku 2003 nesie jeho meno aj tunajšie anglicko-slovenské bilingválne gymnázium, ktoré sídli v budove bývalej základnej škole. O jej založenie sa pričinil práve Milan Hodža.
Tri generácie farárov
Stará fara novým názvom nemá pripomínať len Milana Hodžu, ale tiež jeho otca a brata, ktorí tu boli farármi.
„Ondrej patril k štúrovcom, ale mal v sebe slovenské a protimaďarské myšlienky. V čas, keď sa na školách sa učilo po maďarsky, v Turčianskych Kľačanoch sa učilo v cirkevnej škole aj po slovensky. Aby školu Maďari nezrušili, Ondrej Hodža vraj dal k budove pristavať vežu. Tak vznikla modlitebňa, sakrálny priestor, ktorý cirkvi nemohli odobrať,“ zreprodukoval Martin Škarupa, čo sa dozvedel od domácich.
Ondrej Hodža bol tiež jedným z tých, ktorí v roku 1875 podnietili vznik dobrovoľného hasičského zboru v obci.
Jeho syn Ján Miloslav Hodža zas založil Spolok evanjelickej mládeže sučianskej, snažil sa udržať slovenský charakter ľudových škôl v Turci ako otec, venoval sa včelárstvu, ovocinárstvu, histórii Sučian, obnovil a viedol časopis Obzor. V Sučanoch farárčil do roku 1918, o tri roky tu prišiel jeho syn Miloš. Ako farár tu pôsobil do roku 1924.
V Martine odpredajú časť letného kúpaliska. Ide o strategický pozemok, vravia kritici Čítajte
