MARTIN. Nechýbalo veľa a jubilejný 50. ročník Berlínskeho maratónu sa mohol výrazne zapísať aj do histórie turčianskej atletiky. V mužskej i ženskej kategórii chýbala približne pol minúta k tomu, aby boli prekonané bradaté turčianske maratónske rekordy. Skvelými výkonmi sa o to v metropole Nemecka postarali Peter Kviatkovský a Liliana Hausnerová, pričom obidvaja si na rýchlej trati vylepšili osobné maximá.
Prvé kilometre ubehli ako voda
Pretekár klubu Milujem Behanie Turčianske Teplice štartoval z prvého koridoru, do ktorého sa dostal vďaka osobnému rekordu 2:33,22 h, ktorý si zabehol vlani v talianskej Verone. Pred ním stáli na štarte už len bežci kategórie elit.
„Boli pred nami asi tak desať možno pätnásť metrov a oddeľovali nás len zábrany. Dlho tie zábrany nikto nedával preč, a keď začali odpočítavať poslednú minútu do štartu, už som si začal hovoriť, že ich asi ideme preskakovať. Možno desať sekúnd pred výstrelom organizátori zábrany rýchlo odstránili. Potom sa to rozbehlo a bolo to naozaj frmol, prvý kilometer som zabehol tuším za 3:10 minúty. Pomalšie sa ísť nedalo, pretože vlna pretekárov vás strhne. Vôbec mi to ale nevadilo, úvodné kilometre ubehli, ani som nevedel ako,“ vracia sa na trať 41-ročný atlét.
Ikonická hala v Martine má nových majiteľov, jedným je zlatý medailista z Göteborgu Čítajte Do Berlína, kde štartoval prvýkrát, cestoval s cieľom pokoriť hranicu 2:30 h, čo by znamenalo vylepšenie turčianskeho rekordu v maratóne, ktorý zabehol ešte v roku 1987 v Čadci Dušan Laššák a má hodnotu 2:32,24 h. Plán sa dlho darilo plniť, na méte polmaratón namerali športovcovi z Turca skvelých 1:13,41 min. Kríza však prišla v závere a predovšetkým posledné dva kilometre sa premenili na poriadne trápenie. Nakoniec z toho bol čas 2:33,03 h a za turčianskym rekordom zaostal o 39 sekúnd.
Čo sa ešte dočítate
- aký finančne náročný je štart na Berlínskom maratóne,
- prečo tesne pred štartom prestížneho maratónu lietalo vo vzduchu staré oblečenie,
- akého trénera potrebujete, aby ste v priebehu šiestich rokov svoj najlepší maratónsky čas zlepšili o hodinu a sedemnásť minút.
„Trošku ma to mrzí, no taký je šport. Asi desať dní pred štartom som dostal horúčku, potom ju chytili aj deti, manželka, viróza sa skrátka točila v rodine. Nebol som asi úplne fit, pretože aj po návrate domov som musel zaľahnúť do postele. Vzhľadom na spomínané okolnosti je skvelé, že sa mi podarilo vylepšiť osobák. Minimálne som si dokázal, že čas z Verony nebol náhodný a že ak všetko do seba zapadne, mám na to zlomiť hranicu dva a pol hodiny. Ešte musím poďakovať manželke, bez podpory rodiny by som sa o takéto méty nemohol pokúšať,“ nezabudol sa poďakovať najbližším bežec, ktorý bol v cieli tretím najlepším Slovákom a v rámci prípravy mesačne nabehal v priemere 450 kilometrov.
