MARTIN. Zbrojárska výroba v ZŤS Martin mala renomé po celom svete. Tanky, ktoré sa tu vyrábali, prechádzali prísnou kontrolou. Vykonávali ju zástupcovia vojenskej správy, bez ich podpisu a vyrazených skrížených mečov žiaden tank neopustil brány závodu. Minister obrany Robert Kaliňák im po rokoch za to udelil pamätné medaily.
Stretnutie z recesie
Z bývalých členov správy vojenskej prebierky sú už dôchodcovia. Od minulého roka sa stretávajú 6. októbra, ktorý kedysi pripadal na Deň československej ľudovej armády.
„Vždy sme s kolegami tvorili dobrý kolektív a tak som mal potrebu ich dať opäť dokopy práve na tento deň,“ prezradil jeden z tímu zástupcov vojenskej správy, Jozef Sudický, ktorý v ZŤS pracoval sedem rokov do roku 1992.
Bývalí kolegovia sa stretli aj tento rok, no tentoraz ich stretnutie bolo výnimočné. Z Ministerstva obrany prišla delegácia, ktorá im udelila v mene ministra Roberta Kaliňáka pamätnú medailu III. stupňa a medailu k 30. výročiu vzniku ozbrojených síl.
„Je to pre nás veľké zadosťučinenie. V tom čase bola naša zložka na okraji armády. Pracovali sme nie v armáde, ale mimo nej. Mnohí o nás ani nevedeli, že existujeme,“ zhodnotil Štefan Mišota, ktorý prežil v ZŤS od skončenia vojenskej akadémie v roku 1974 do 1991. Dnes má 73 rokov.
Chyby boli takmer vylúčené
Vo všetkých fabrikách, ktoré vyrábali niečo pre armádu, mala armáda svojich zástupcov vojenskej správy. V martinskej ZŤS pracovalo asi 25 ľudí, ktorí zabezpečovali vojenskú technickú kontrolu a to v priebehu celého technologického procesu až po finálny výrobok.
Ich úlohou bolo, aby z Martina odišli tanky bez akýchkoľvek chýb.
„V Martine sa vyrábali korby, veže, motory, prevodovky, podvozky, ale elektrické, hydraulické agregáty, optické a zameriavacie prístroje a kanóny sa dovážali a tu sa aj montovali. My sme kontrolovali všetky kľúčové úkony. Obrazne povedané – tank sme sledovali od prvej skrutky, až po záverečné skúšky hotového tanku,“ vysvetlil Štefan Mišota.

„Vo Vojenskom skúšobnom ústave na Záhorí bola strelnica, kde sa s tankmi vykonávali strelecké jazdné skúšky a skúšky streleckej odolnosti pancierov. Aj v stredných Čechách bol skúšobný ústav, kde raz za rok jeden tank bol podrobený komplexným niekoľko mesačným záručným skúškam, kde najazdil až päť tisíc kilometrov. Takže bolo takmer vylúčené, že do sveta sa exportovalo od nás niečo chybové,“ povedal bývalý kontrolór.
Posledný bol tank Ural
V čase najväčšej výroby martinská ZŤS-ka vyprodukovala mesačne aj sto tankov. Do začiatku osemdesiatych rokov vyrábali modely T-55, ako posledný model išiel z Martina do našej armády i do sveta model T-72.
„Len v Československu sme mali štyri a pol tisíca tankov. Koncom osemdesiatych rokov Varšavská zmluva a NATO sa dohodli na znížení bojovej techniky, čím sa znižovalo i vojenské napätie,“ vysvetlil Štefan Mišuta.
Podľa Zmluvy o znížení konvenčných ozbrojených síl v Európe boli dohodnuté maximálne počty jednotlivých druhov zbraňových systémov pre obidva bloky a jednotlivé štáty.

„Technika, ktorá bola navyše, bola likvidovaná, a to buď predajom nečlenským štátom, alebo zošrotovaním. Pre ZŤS to znamenalo postupné utlmovanie výroby tankov, až do jej úplného zastavenia,“ dodal Štefan Mišota, ktorý po roku 1991 odišiel zo ZŤS a stal sa na ministerstve obrany zbrojným inšpektorom, ktorý v armádach NATO kontroloval počty bojovej techniky podľa uvedenej Zmluvy.
Tanky z Martina sa používajú doteraz
Štefan Mišota ako podplukovník vo výslužbe sleduje aj naďalej dianie v armáde. Keď pred pár rokmi sledoval oslavy SNP v Banskej Bystrici, kde bola prehliadka bojovej techniky, spoznal aj tanky T-72, ktoré mu prechádzali rukami.
Tento model sa začal vyrábať v roku 1971 v Rusku ako hlavný bojový tank. Do martinského závodu sa Ural, ako sa mu tiež hovorí, dostal v roku 1981. T-72 patrí dodnes k najrozšírenejším modelom bojových tankov, ktoré sú stále vo výzbroji mnohých štátov po celom svete.
Vyrobených bolo asi 20-tisíc kusov. T-72 bol nasadený v mnohých konfliktoch v rôznych kútoch sveta. Posledný konflikt, v ktorom sa spomínaný model zúčastňuje, je prebiehajúci konflikt na Ukrajine, kde je používaný na obidvoch bojujúcich stranách.