MARTIN. Keď sa povie Martin, každý si hneď vybaví Maticu slovenskú. Patria k sebe. Pritom pôvodne mala stáť v Brezne, v slobodnom kráľovskom meste s množstvom slovenskej uvedomelej inteligencie. Avšak členovia mestskej rady ju vo svojom meste nechceli, pomaďarčovanie Slovákov v malomestskom prostredí malo aj takéto následky.
Vtedy sa prihlásilo malé mestečko s čisto slovenským prostredím a národným cítením Turčiansky Svätý Martin, ktorý prevalcoval takých uchádzačov ako Liptovský Mikuláš, ale aj malú dedinku Vrbický Hušták.
Cisár bol zakladajúci člen
Slováci sa odhodlali založiť si svoju Maticu po vzore Matíc iných slovanských národov. Ako prví ju mali Srbi a to už v roku 1826 a samotný názov predstavuje význam včelieho úľa. O Matici a potrebe kultúrnych spolkov sa vo všeobecnosti hovorilo už v Memorande národa slovenského roku 1861, cisár František Jozef I. jej činnosť povolil rok na to a sám prispel tisícmi zlatými ako jej zakladajúci člen.
Matica slovenská vznikla na prvom ustanovujúcom valnom zhromaždením 4. augusta 1863 v Turčianskom Svätom Martine a to symbolicky v čase osláv tisícročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. Na túto celonárodnú slávnostnú chvíľu na námestí pri katolíckom kostole dva týždne stavali drevený stánok obitý doskami, ktoré neskôr použili pri stavbe matičnej budovy.
Do Martina prišlo 4 až 5 tisíc ľudí. Na kostole vyzváňali zvony, pred mestom stála slávobrána vítajúca prvého predsedu katolíckeho biskupa Štefana Moyzesa, ktorý na koči so štvorzáprahom prišiel z Banskej Bystrice. Za podpredsedu si prví matičiari zvolili superintendenta evanjelickej cirkvi Karola Kuzmányho, čím spojili na dve časti nábožensky rozdelený národ.
Malá Maďarka z predminulého storočia opäť žiari, postarali sa o to vrútockí modelári Čítajte Matica slovenská už pri svojom založení mala takmer tisíc členov, čím vysoko tromfla ostatné slovanské Matice. Taktiež bola z nich najaktívnejšia, čo zrejme spôsobilo, že ju ako jedinú z nich maďarské úrady napokon zakázali.
Kvôli Matici vyťali horu
Keďže Matica slovenská nemala dostatok financií na stavbu svojho sídla, do tohto projektu prizvala mesto, ktoré už dlhšie plánovalo výstavbu nového mestského domu. Mestská rada rozhodla, že na stavbu dá vyťať časť hory vo Valaskej doline pod Martinskými hoľami a ďalšiu časť hory predala za 8-tisíc zlatých. Zároveň poskytla svoj pozemok na dolnom konci, na ktorom stáli dve staršie budovy.
Jednou z nich (z juhu zo strany od divadla, pozn. red) bol starý Mestský dom. V južnej časti pri dvorane pamiatkari naozaj našli pivničné priestory z 18. storočia. Nadzemná časť sa nezachovala. Budúca inštitúcia mala stáť v zástavbe nízko podlažných rodinných domov.
Matica slovenská, stará budova a hasičská strážnica z r. 1899 (zdroj: Archív MS)Mesto s Maticou sa dohodli, že postavia spoločnú budovu, v ktorej bude vedenie mesta zasadať a úradovať a Matica získa priestor pre divadlo, zábavu, kultúru a zhromaždenia.
Plán vyhotovil nitriansky staviteľ českého pôvodu Karol Hörrer, upravili ho podľa návrhu len 19-ročného študenta staviteľstva Jána Nepomuka Bobulu z Liptova, ktorý sa podieľal na Matici slovenskej i stavebne ako protežant biskupa Moyzesa. Bobula sa neskôr stal významnou osobnosťou v Budíne a Pešti, kde vybudoval viacero budov. Medzi posledné patrí budapeštiansky parlament.
Rozdelili cisársky pár
Národná svetlica, ako Maticu slovenskú tiež označujú, mala byť hotová o rok, no prvé valné zhromaždenie sa tu konalo až v roku 1865. Budova však z veľkej časti stále nebola dokončená a jej výstavba postupovala pomaly. Preto ju Matica v roku 1869 od mesta kúpila za 21-tisíc zlatých.
Uložením zbierok v tom istom roku sa stala Matica slovenská sídlom prvého národného literárneho a historického múzea, vznikli tu základy prvej knižnice, matičiari tu do pivničných priestorov v podzemí presťahovali Turčianske kasíno, ktoré slúžilo ako klub i čitáreň pre národovcov.
Najskôr pokecala so Zdenom Chárom, potom si o osem minút vylepšila osobný rekord Čítajte Svoje pôsobisko tu našiel aj Slovenský spevokol ako ochotnícka divadelná a operetná scéna. Divadelné predstavenia sa hrávali v Národnej dvorane, do ktorej sa pôvodne vchádzalo cez bočné dvere od juhu. Dnes je z nich tretie okno. Pod oknami bolo javisko, ktoré dnes znázorňuje drevená konštrukcia. Vedľa dvorany mali matičiari k dispozícii kuchyňu, toaletu a šatne.
„Na stenách vedľa seba viseli veľké obrazy Františka Jozefa I., lebo vznik inštitúcie finančne podporil, a jeho manželky Sissi. Po zatvorení Matice slovenskej ich rozdelili. My máme Sissi, hore v Slovenskom národnom múzeu v depozite je zas František Jozef. Len raz tu viseli opäť spolu – v čase výročnej výstavy pripomínajúcej vznik múzea,“ povedala Ivana Danková z Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice, ktoré v budove dnes sídli.
„Odložili“ tu Vajanského
Od evanjelickej fary kúpila Matica pozemky a v roku 1871 otvorila Matičnú záhradu. Na jej založení sa podieľal Ján Ivan Lilge-Osikovský ako ľudový botanik. Priestor za Národnou svetlicou vnímal ako predobraz slovenského Verssailles. Dnes ostalo zo záhrady len torzo.
Matica slovenská okolo roku 1918. (zdroj: Archív MS)Pozemky sa roku 1900 rozparcelovali, za budovou stoja tri zo štyroch líp, pod ktorými je socha S. H. Vajanského od Františka Úprku. Socha sediaceho Vajanského mala byť pôvodne súčasťou jeho náhrobníka na Národnom cintoríne. Pražský sochár ju opravil do zjednodušenej podoby.
Odhalili ju roku 1926 pred druhou budovou Matice slovenskej pri jej slávnostnom otvorení za účasti prezidenta Masaryka, no po nástupe komunistického režimu údajne Vajanského dostatočne nevystihovala, a tak ju pod ideologickým tlakom v roku 1964 premiestnili do ústrania prvej matičnej záhrady.
Vajanského pred druhou a dnes sídelnou matičnou budovou nahradila socha Matice slovenskej stvárnenej do podoby ženy – matky. Jej pôvodcom je Ján Kulich, autor mohutnej oceľovej plastiky Jánošíka v Terchovej.
V Sučanoch obnovili rodný dom štátnika, ktorý bol tri dni československým prezidentom Čítajte Lúpež v budove úrady zneužili
Matičiari svoje sídlo využívali len 10 rokov. Už roku 1875 ju spolu s tromi slovenskými gymnáziami uhorská vláda násilne zatvorila a odňala jej všetok majetok, vrátane zbierkového fondu. Úrady využili ako zámienku aj veľkú krádež, ku ktorej došlo v marci 1874.
Neznámy páchateľ, ktorého nikdy nenašli, odcudzil z numizmatických zbierok matičného múzea zlaté a strieborné mince, jednu zlatú pamätnú medailu a dva prstene a množstvo iných peňazí.
