MARTIN. Život zasvätila ochrane pamiatok po celom Slovensku, no sama ostala v pamäti len úzkeho okruhu odborníkov. Reč je o Alžbete Güntherovej-Mayerovej – jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej umenovedy.
Napriek tomu, že komunistický režim jej zavraždil manžela a ona sama čelila opakovaným perzekúciám, celý život neúnavne pracovala na poli umenovedy, múzejníctva a pamiatkovej ochrany.
Aj klavír vyhodili z okna
Dnes sa jej príbeh vracia „na miesto činu” do Slovenského národného múzea v Martine, v ktorom pôsobila, prostredníctvom projektu OZ Reminiscencie Aj klavír vyhodili z okna...
V interaktívnom predstavení, ktoré približuje osud a myšlienky Dr. Güntherovej-Mayerovej, vystúpia známi herci Marek a Jana Majeskí s hudbou Andreja Krajčoviča a scénou renomovanej scénografky Marije Havran.
Podujatie spojené s diskusiou o ochrane kultúrneho dedičstva sa uskutoční v piatok 18. októbra o 17. hodine vo veľkej zasadacej miestnosti Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea, teda v Barmuseu.
Malá Maďarka z predminulého storočia opäť žiari, postarali sa o to vrútockí modelári Čítajte Pôsobila i v Martine
Autorka a režisérka Anna Grusková svojím predstavením navracia „náruživú kunsthistoričku“ Alžbetu Güntherovú-Mayerovú (1905 – 1973) na miesta, kde počas svojej bohatej kariéry pôsobila.
Jedným z nich bolo od roku 1937 aj Slovenské národné múzeum v Martine. V jeho novopostavených priestoroch pomáhala vytvoriť expozíciu slovenského výtvarného umenia s názvom Národná galéria slovenská, z ktorej niektoré diela sa stali základom neskoršej zbierky Slovenskej národnej galérie.
Pri expozícii Slovenská národná história uplatnila svoj moderný pohľad na ochranu kultúrneho dedičstva a viac, ako na politické, sa sústredila na kultúrne dejiny Slovenska.
Kvôli ikonickej stavbe predali v Martine horu. Slovákom dlho neslúžila, vzali im ju Maďari Čítajte Ťažký osud odborníčky
Okrem Martina pôsobila aj v Mestskom múzeu v Bratislave. Jej manžela ako Nemca hneď po 2. svetovej vojne chceli odsunúť aj s ich trojmesačným synom, neskôr ho v roku 1949 zatkli. Za nejasných okolností krátko na to zomrel v Leopoldove.
V čase, keď Alžbeta Güntherová-Mayerová intenzívne bojovala za záchranu vojnou a povojnovými výtržnosťami zdevastovaných pamiatok na Slovensku, bola v rámci akcie B odsunutá z Bratislavy.
Namiesto živorenia v Husinej, kde mala pracovať ako dojička, sa nakoniec vďaka svojim vedomostiam a skúsenostiam (a údajne aj vďaka Lacovi Novomestskému) stala správkyňou Betliara a Krásnej Hôrky.
Po troch rokoch, počas ktorých urobila množstvo práce nielen pre záchranu a inventarizáciu oboch objektov, ale aj pamiatok po celom Slovensku, ju povolali späť do Bratislavy. Dovtedy pomohla vytvoriť múzeá a expozície na mnohých miestach našej krajiny.
Šírka jej znalostí bola neobyčajná – venovala sa ľudovému umeniu, umeleckým remeslám, dejinám umenia v európskych súvislostiach, múzejníctvu aj najsúčasnejšiemu umeniu.
