MARTIN. Na historických základoch a za krajne nepriaznivého počasia sa pri pamätníku dvoch padlých francúzskych partizánov v lokalite Flochová na Martinských holiach uskutočnila pietna spomienka.
Stalo sa tak za prítomnosti primátora Martina Jána Danka, tajomníka výsadkárov klubu Turiec Jána Gordíka, bývalého riaditeľa Spojenej školy Jozefa Zanovita a súčasného riaditeľa Milana Žingora a asi dvadsiatky študentov školy a jej priaznivcov.
Stovka Francúzov zomrela u nás
Práve v tejto lokalite zahynuli hrdinskou smrťou 26. marca 1945, teda iba dva týždne pred oslobodením Martina a Turca, Georges Laurens a Antoine Marius Jannone – dvaja mladí ľudia z krajiny galského kohúta.
V druhej svetovej vojne padlo 800 tisíc Francúzov. Z nich 863 zahynulo na území Československa a 107 z nich našlo svoj hrob na Slovensku. Medzi päťdesiatimi, ktorí sa nevrátili k svojim rodinám a zahynuli počas Povstania na území Turčianskej kotliny, boli aj Georges Laurens a Antoine Marius Jannone.
Dočasným domovom im bola Helena
Príbeh Georgesa Laurensa a Antoine Mariusa Jannoneho v Slovenskom národnom povstaní (SNP) sa začína útekom z pracovného tábora v Dubnici nad Váhom a pokračuje v slovenských horách.
V druhej polovici marca 1945 bol v doline Malá pod Flochovou chatou na Martinských holiach vytvorený partizánsky oddiel Jozef Záthurecký, ktorý podliehal Žingorovej II. partizánskej brigáde M. R. Štefánika, ako podskupina s krycím názvom Helena.
Veliteľom bol poručík Jozef Záthurecký.

Zradili ich
Podskupina sa skladala zväčša z vyčerpaných Francúzov, ktorí ušli z pracovného tábora v Dubnici nad Váhom, zo zajateckého tábora v Balatón Boglári, z Čiech, Rakúska, Poľska a Nemecka. Jej úlohou bola deštrukčná činnosť a narúšanie činnosti nemeckých jednotiek.
Partizánsky tábor bol zradcom prezradený a ráno 26. marca 1945 približne o 5.30 hodine ho prepadli členovia špeciálnej protipartizánskej jednotky Kampfgruppe Edelweiss v spolupráci s 580. Ost-Reiter-Abteilung, v ktorej bolo asi 60 vojakov.
Tábor pri Skale nebol dostatočne zabezpečený a vyčerpaní partizáni pravdepodobne spali. Príslušníci prepadovej jednotky prešli popri strážach a streľbou a granátmi prepadli dolný bunker s partizánmi.
Antoine zomrel neskôr
Georges Laurens padol, Antoine Marius Jannone prežil do druhého dňa, keď ho našli partizáni. Bol ťažko ranený. Pýtal si vodu. Vypil dva dúšky a skonal.
Ôsmich Francúzov prepadová jednotka zajala. Na streľbu reagovali aj partizáni v tábore Na bani nad Záturčím, ktorí bežali svojim kamarátom na pomoc. Na mieste však našli iba zničený bunker, zabitého a zraneného Francúza.

O niekoľko hodín neskôr objavili v lese premrznutých zvyšných príslušníkov tábora. Presunuli ich k oddielu Emília a existencia podskupiny J. Záthurecký sa skončila. Po zabitých partizánoch z krajiny galského kohúta zostala krvou skropená zem.
Ich mená však nie sú zabudnuté. Svoj večný odpočinok našli na vrchu Zvonica pri Strečne.
Študenti starajúci sa o pomník
Nie je v našej krajine mnoho škôl, v ktorých si pripomínajú výročie SNP. Jednou z takýchto je Spojená škola v Martine zameraná na výchovu strojárskych, automobilových a strojársko-elektrotechnických profesií.
Pedagógovia a študenti s hrdosťou poukazujú na vzopretie sa fašistickému režimu počas druhej svetovej vojny a na oslobodzovacie hnutie. A práve žiaci školy sa od jesene roku 2016 starajú o malý pamätník francúzskych partizánov, ktorý napísal práve tento príbeh zrady.