TURČIANSKE TEPLICE. Má len trinásť rokov, v ruke basgitaru a jej snom je mať raz kapelu. Ideálne by bolo, keby bola džezová. Ela Hechelmann z Turčianskych Teplíc patrí k tomu málu dievčat, ktoré si získala hra na basgitare.
Ostatné tri roky trénuje denne hodiny a hodiny. Niekedy sa stane, že sa zobudí o tretej v noci, nasadí si slúchadlá napojené na reproduktor, aby nikoho nerušila, a hrá.
Zároveň je členkou dvoch kapiel, kde nielenže hrá na basgitare, ale aj spieva. Vystupuje na koncertoch a zúčastňuje sa na súťažiach. Najviac sa teší z ocenenia zo súťaže Kremnické laso 2023.
Získala ho za najlepší inštrumentálny individuálny výkon ako basgitaristka, čo nie je obvyklé. Cenné sú pre ňu aj trofeje zo súťaže Pop-rock a jazz v Košiciach a Friendly Bandy v Slovenskom Grobe.
Vnučka známeho fotografa
Ďalšou jej záľubou, ktorej talent podedila po starom otcovi, známom turčianskom fotografovi Ľudovítovi Lettrichovi, je fotografovanie. Ten by mal z vnučky, ktorej sa veľmi venoval a naučil ju aj robiť pekné zábery, veľkú radosť. No už sa na ňu dva roky pozerá zhora.
Ele Ďuďo, ako ho volala, veľmi chýba. A to až tak, že vyspievala do slov piesne smútok za ním. Keďže jej imponuje džez, neladili jej slovenské slová do nôt, a tak text napísala v angličtine.
Skladá po anglicky, hovorí po nemecky
Okrem tohto Ela hovorí plynule po nemecky, keďže sa s ňou jej mama, Miriam Hechelmann, dcéra Ľudovíta Lettricha, od narodenia rozprávala v tomto jazyku.
„Žila som osemnásť rokov v Lindau am Bodensee. Je to úplne najjužnejší cíp Bavorska. Takže Ela má ,Muttersprache Deutschʽ, napriek tomu, že nebola nikdy v Nemecku,“ začína rozprávanie o talentovanej dcére Miriam Hechelmann, ktorá sa rozhodla, že sa dcérou bude rozprávať práve po nemecky.
„V troch rokoch, keď išla do škôlky mi povedala: „Mama, nehovor na mňa, prosím ťa, po slovensky, to znie hrozne. Všetci na nemčinu hovoria, že je to tvrdý jazyk. Vtedy som si uvedomila, že ak sú v nemčine zdrobneniny, keď sa mama rozpráva s dcérou, tak nemčina je krásna. Bola som pyšná, že sme to dali,“ povedala Miriam Hechelmann.

Dievča? Na basgitaru?
Pôvodne sa Ela ako malé päťročné dievčatko začala učiť hrať na flaute. Doma si brnkala na klavíri a venovala sa aj folklóru v Detskom folklórnom súbore Lúčik. Vo štvrtom ročníku nastal zlom.
S kovidovými obmedzeniami prišli dlhé dni doma. Počas počúvania hudby na internete objavila taliansku rockovú kapelu Maneskin, víťaza Eurovízie 2021. Mladé dievča upútala svojou hrou na gitare basgitaristka Victoria De Angelis. A bolo rozhodnuté! Veď Ela o gitare už dosť dlho snívala.
Cez kovid si silne uvedomovala, že jej chýba hranie a hudba. Mala iba deväť rokov, keď sa spolu s mamou vybrali do Základnej umeleckej školy v Turčianskych Tepliciach za Mariánom Lepiešom, skvelým gitarovým učiteľom.
„Prišli sme a povedali sme mu, že sa chce Ela učiť hrať na basgitare. A on nám na to: Dievča? Na basgitare? Koľko máš rokov? Spýtal sa nás na to asi trikrát,“ zaspomínala si Miriam.
Najprv však musela Ela zvládnuť hru na elektrickej gitare a až po dvoch rokoch ju oficiálne zapísali na basgitaru. A Ela už vlani dostala prvé vysvedčenie ako basgitaristka. Vraj sa oveľa viac tešila z toho vysvedčenia ako z hudobných úspechov a diplomov.

Viac ako 600-tisíc pozretí
Ela sa zhostila prípravy na svoju hudobnú kariéru veľmi vážne. Je žiačkou nielen ZUŠ v Turčianskych Tepliciach, ale pripravuje sa aj v Martine, kde sa venuje hre na gitaru a spevu.