TURIEC. Obria lavička v Znieve, hrad Blatnica či skanzen slovenskej dediny. Nejde len o výpočet turisticky atraktívnych lokalít v Turci, ale aj o miesta, na ktorých známa slovenská dizajnérka ukryla svoje šperky.
Pri ich tvorbe sa inšpirovala belianskym ľudovým odevom.
Čepiec na náušniciach a prsteni
Práca s folklórnym motívom je pre Petru Tóth charakteristická. Ľudové odevy si vzala za vzor aj pri svojom poslednom projekte Vyšperkovaná cesta Slovenskom.
Počas štyroch mesiacov prechádzala dvadsiatimi piatimi tradičnými regiónmi. Z každého si vybrala jednu dedinku a kroj, podľa ktorého vyrobila kolekciu limitovaných šperkov.
Predposlednú zastávku mala nedávno v Turci. Za zdroj inšpirácie si zvolila ľudový odev z obce Belá-Dulice.
Učili sa v nich rybári aj stolári. Dnes budovy škôl chátrajú, kraj sa ich nedokáže zbaviť Čítajte „V prípade odevu z Turca sú pre mňa ako šperkárku zaujímavé filigránové šperky – brošne, gombíky a spony, ktoré bohatšie ženy nosili na lajblíkoch. Táto technika je veľmi náročná a už sme sa ňou v minulosti pri tvorbe šperkov inšpirovali," prezrádza Petra Tóth s tým, že sa im však do konceptu projektu nehodila a tak hľadala ďalej. Až sa zastavila pri čepci.
„Moju pozornosť upútala nádherná jemná čipka, ktorá zdobila hlavy miestnych žien," spresnila dizajnérka, ktorá pri svojej tvorbe vychádza z pôvodných slovanských ornamentov, pričom sa ich snaží pretvárať do súčasnej podoby. Najčastejšie pritom vychádza z výšivky.
