MARTIN. Prezident SR Peter Pellegrini si dnes prišiel do Martina uctiť 106. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa. Dokumentom, známym tiež ako Martinská deklarácia, sa Slováci prihlásili k spoločnému štátnemu zväzku s Čechmi.
Urobili tak nezávisle od Čechov, ktorí vyhlásili v Prahe vznik Československa už o dva dni skôr - 28. októbra 1918.
Sviatok je nedocenený
Prezident položil pod pamätnú tabuľu na historickej budove Tatrabanky, kde bola deklarácia podpísaná, veniec.
„Pripomíname si významný deň, ktorý stále nie je celkom docenený. Ja som dnes v Martine preto, aby som o význame tohto dňa hovoril. Aby sme napokon o ňom hovorili všetci s plným poznaním, aby sme si tieto míľniky pripomínali dôslednejšie aj ako odkaz pre mladú generáciu, ktorá možno ani netuší, čo je Deklarácia slovenského národa,“ vyhlásil v Martine Peter Pellegrini.
Načrtol aj možné spôsoby, ako dostať povedomie o tomto dni medzi Slovákov. „Mali by sme zvážiť nejaké pietne miesto aj v hlavnom meste. Samozrejme, Martinu to bude vždy patriť, ale ani metropola by nemala zabúdať na takéto významné míľniky,“ povedal.
Martinčania sa boja dopravného kolapsu. Stále nie je vyriešené napojenie na novú nemocnicu Čítajte Z pamätného dňa štátny sviatok
Výročie Deklarácie slovenského národa sa od roku 1993 pripomína ako pamätný deň. Len pri okrúhlom 100. výročí sa oslavoval jednorazovo ako štátny sviatok.
Deň 28. október, kedy vznikol prvý spoločný československý štát, je štátnym sviatkom len od roku 2020, pričom nie je dňom pracovného pokoja. Prezident Peter Pellegrini uvažuje, že by mohli byť oba sviatky rovnocenné.
„Netvrdím, že to musí byť štátny sviatok s dňom pracovného pokoja, ale mal by to byť plnohodnotný štátny sviatok tak, ako oslavujeme iné vážne míľniky našich dejín. Dúfam, že počas môjho mandátu sa mi podarí tento deň uzákoniť,“ povedal.
Zároveň vyhlásil, že pripomínať si Martinskú deklaráciu v metropole Turca mieni do konca svojho mandátu a okrúhle 110. výročie sa bude niesť v podobnom duchu ako storočnica.
„Bol som vtedy predsedom vlády a chcel som, aby to malo úroveň, ako sa na storočnicu patrí. Verím, že prídu i naši bratia Česi. Urobím všetko preto, aby to bolo zasa také pompézne. Martin a ľudia, ktorí tu žijú, si to zaslúžia,“ dodal.
Prezident Peter Pellegrini pri odchode z pred budovy Tatrabanky sa zastavil aj pri ľuďoch, ktorí celý ceremoniál sledovali zblízka. Fotil sa s nimi a rozprával o deklarácii.
Učili sa v nich rybári aj stolári. Dnes budovy škôl chátrajú, kraj sa ich nedokáže zbaviť Čítajte Založili i Slovenskú národnú radu
Návrh deklarácie vypracoval budúci bratislavský župan Samuel Zoch. Jej prijatiu predchádzalo založenie Slovenskej národnej rady, ktorú ale z poverenia Vavra Šrobára, zastupujúceho záujmy Prahy na Slovensku, 23. januára 1919 nútene zrušili.
Dokument podpísali v historickej budove Tatrabanky uprostred mesta. Stretlo sa tu viac ako dvesto zástupcov spoločenského života na Slovensku.
Martin ako hlavné mesto
Po prijatí Martinskej deklarácie a založení prvého spoločného štátu prišla na rad otázka hlavného mesta. Martinčania boli presvedčení, že to najvhodnejšie mesto je práve Martin. Žilo v ňom asi len 5 tisíc obyvateľov, no patrilo do čisto slovenského prostredia a polohou uprostred krajiny bolo doň zo všetkých strán blízko. Argumentom bol tiež bohatý kultúrny, literárny a politický život.
Prvým prezidentom sa stal T. G. Masaryk, ktorý mal v neďalekej Bystričke letné sídlo. Spolu s dcérou Alicou Masarykovou pre Turiec veľa urobili a často chodil aj do Martina.
Prstene pri sýpkach aj pri zrúcanine hradu. Známa dizajnérka v Turci ukryla svoje šperky Čítajte Možno aj pre jeho vzťah k Turcu si domáci mysleli, že ho pre nápad - povýšiť malé mestečko na hlavné mesto - získajú. Delegácia však uňho v Prahe nepochodila. Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska, sa napokon rozhodol pre Bratislavu.
Vládne mesto Fatrín
Martinčania sa sna o hlavnom meste nevedeli vzdať a oživili ho opäť po druhej svetovej vojne. Existoval aj oficiálny návrh, podľa ktorého mal byť Martin rozdelený na staré a nové mesto. Vládne budovy so sídlom prezidenta mali stáť medzi Martinom, Vrútkami a Sučanmi. Táto časť sa mala volať Fatrín alebo Kotlín.
K odvážnym predstavám patrilo aj vybudovanie trolejbusovej trate či veľkolepého Pamätníka SNP na Attilovom hrobe. Prvý nápad ostal doposiaľ nesplneným snom, druhý skončil položením základného kameňa.
