MARTIN. Dlažba v martinskej pešej zóne je nekonečná story. Neustále rozbitá, neustále opravovaná. Poslanec za mestskú časť Stred Juraj Stahl si myslí, že do centra chodí príliš veľa ťažkých vozidiel, ktoré ju ničia. Jedno z nich vozí priamo na Divadelné námestie vianočný strom. Navrhol iné riešenie.
Nemusí byť najvyšší, ale stály
Podľa Juraja Stahla by bolo ekonomickejšie a k dlažbe šetrnejšie, keby radnica nemusela vianočný strom do centra každý rok voziť. „Ten strom vozí dlhé a ťažké auto, k tomu chodí aj žeriav, ktorý sa musí hydraulickými nohami zaprieť do dlažby, čím ju poškodzuje,“ uviedol Stahl.
Navrhuje, že by mohla radnica v centre zasadiť stály vianočný stromček, ktorý tu bude rásť.
„Nemusí to byť najvyšší strom na svete, ale určite sa dá zasadiť aj vyšší strom, aby sme nemuseli dlho čakať na to, kým vyrastie. Možno niekde ku gaštanom pred Slovenskou sporiteľňou. Vlastne som nemal žiadnu fixnú predstavu, kde by mal rásť. Nechal som to na útvar hlavného architekta,“ vysvetlil poslanec.

Nie je ho kde zasadiť
Útvar hlavného architekta sa vytypovaním vhodného priestoru a výberu vhodného typu stromu, ktorý by spĺňal funkciu hlavného vianočného stromu, zaoberal a vypracoval štúdiu. Jeho verdikt je nesúhlasný. Odôvodňuje to viacerými argumentami.
Keďže pešia zóna patrí do pamiatkovej zóny, každý zásah by musel odsúhlasiť pamiatkový úrad. Taktiež je potrebné rešpektovať autorské práva projektanta. Pri výsadbe je dôležité, aby stromy nezasahovali do výhľadu na významné budovy.
Podľa štúdie zostáva v centre málo miest, kde je možné uvažovať s výsadbou stromov. Jediné miesto, kde by nový vianočný strom mohol so súhlasom autora projektu stáť, je parčík medzi Miléniom a prvou budovou Matice slovenskej.
Tento parčík je zároveň jediné miesto, kde už ihličňany rastú a sú vhodné na vianočnú výzdobu. Ani jeden z nich však nie je dominantný, rastú v skupine.
Štúdia tiež pripomína že ihličňany sú v mestskom prostredí menej odolné a adaptívne na zmenu klímy ako opadavé stromy, preto sa v mestách vysádzajú zriedkavejšie. Okrem toho majú napríklad smreky plytkú koreňovú sústavu, takže hrozí riziko vyvrátenia.
Útvar hlavného architekta preto odporúča pokračovať v zaužívanej praxi, a to inštalovaním vypíleného stromu.

V meste je vraj veľa dodávok
Juraj Stahl si ale myslí, že dopravu v centre treba riešiť komplexne. Najmä ju obmedziť.
„Asi najväčšiu záťaž na dlažbu spôsobuje montáž a demontáž ľadovej plochy pre korčuliarov. Na pešiu zónu ju vozí vždy obrovský kamión s prívesom, ktorý tu podľa mňa nemá čo robiť,“ poukázal poslanec.
Problémom je aj zásobovanie prevádzok.
„Niektoré prevádzky nemôžu byť zásobované zo zadu, ako to nariaďuje všeobecne záväzné nariadenie, ale tieto dodávky prichádzajú aj k tým prevádzkam, u ktorých to možné je,“ tvrdí poslanec, ktorý sa snažil tento problém otvoriť aj na radnici. „Pred rokom som obehol všetky dotknuté odbory na mestskom úrade,“ povedal.
Radnica demotivuje cenami
Radnica v rámci VZN o miestnej dani za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta pristúpilo k výrazným zmenám. Do marca využívali túto možnosť všetky vozidlá bezplatne.

Od apríla rapídne zdvihla poplatky, a to najmä kuriérom a zásobovacím vozidlám. Dnes platia ročný poplatok 547,50 eur. Podnikatelia, ktorí v centre vlastnia alebo majú v nájme prevádzku a využívajú vjazd cez pešiu zónu, platia 219 eur.
Pri verejnom podujatí a stavebných prácach sa vozidlá platí 20 eur, namiesto doterajších 10 eur na deň.
„Na základe tohto kroku sa nám podarilo na prechodné obdobie do 31- marca 2025 znížiť počet vozidiel na polovicu. Nakoľko veľa potvrdení má platnosť do konca roka, očakávame ďalšie zníženie,“ uvádza radnica.
Radnica prijala aj ďalšie opatrenia. „Sprísnili sa kontroly mestskou políciou a ďalej pripravujeme koncepčné riešenie vo forme zábran vjazdu na pešiu zónu,“ dodala k téme hovorkyňa mesta Zuzana Jenigár.