TURIEC. Pri svojom odievaní v minulosti vynikali, neváhali riskovať aj sankcie. Kým v iných regiónoch ešte nosili kroj, Turčania sa už desaťročia obliekali do mestského.
Odolali tiež modrotlači, ktorá ovládla zvyšok územia Slovenska. A dalo by sa povedať, že aj predbehli dobu. Turčianske ženy na dedinách nosili látky z Ameriky a ďalekého sveta už pred viac ako 130 rokmi.
Prinášame vám pokračovanie článku o odevnej kultúre v Turci.
Prstene pri sýpkach aj pri zrúcanine hradu. Známa dizajnérka skryla po Turci svoje šperky Čítajte Nosili aj to, čo nemali dovolené
Pre tradičný turčiansky odev bola typická skôr striedmosť. Vo farebnosti aj výšivke. V ženskom odeve sa vyšívali len tri veci, aj to v drvivej väčšine bielou niťou na bielu látku alebo biely tyl.
„Farby boli skôr lomené, ako bordová, hnedá, machovozelená, horčicovozelená,“ približuje Eva Dudková, kurátorka v Etnografickom múzeu v Martine, ktorá má na starosti zbierku ľudového odevu.
V článku sa dozviete aj:
- prečo medzi prvými začali nosiť mestské oblečenie,
- ako vynikali vďaka obchodným cestám vo svete,
- akými kúskami prekvapili kurátorku ženy v dedine.
A hoci by niekto mohol tvrdiť, že turčiansky ľudový odev je v porovnaní s inými regiónmi vzorovo a farebne menej výrazný, ľudia si svoje oblečenie vedeli spestriť. A to aj za cenu sankcií.
Postrelil medveďa a nechal ho trpieť v bolestiach. Prípad z Veľkej Fatry prevzala polícia Čítajte „V Turci bolo veľmi silné zemianstvo, nižšia šľachta. Chceli zabrániť tomu, aby si bežný ľud strihom alebo výzdobou pripodobňoval svoje oblečenie tomu zemianskemu. A tak vydávali nariadenia a zákazy, čo smeli a nemohli nosiť,“ načiera do minulosti kurátorka, ktorá chodieva aj na výskumy do terénu.
Odev zemanky v Turci, 19. storočie. Z výstavy na piatok i sviatok, za ktorou stojí Eva Dudková. (zdroj: Ivana Majtan )Dievky si nemohli na sukne ani party vyšívať zlaté stužky, chlapi smeli mať len baraniu kožušinu a nie líščiu. Ak sedliaci tieto nariadenia prekročili, boli sankcionovaní. No aj napriek možným trestom nosili aj to, čo nemali dovolené.
Dokazovali to napríklad ženské kabátiky, ktoré mali pri zápästí rozšírené rukávy.
„Absolútne to nekorešpondovalo s tým, aký bol ľudový odev na celom Slovensku, pretože mal byť v prvom rade funkčný, v zime mal zahriať,“ opisuje Dudková, ktorá tento odklon pochopila pri pohľade na odev zemaniek.
„Všetky mali také isté široké rukávy. Tu bolo krásne vidieť, ako sedliaci kopírovali zemanov i napriek tomu, že im za to hrozil postih,“ vraví. Aj mladé dievčatá chceli byť pekné a sukne si skrášľovali zakázanými zlatými stuhami.
Iný symbol ženskosti
V Turci sa ľudia vymykali aj tým, čo bolo považované za symbol ženskosti. V 19. storočí to neboli prsia, ale boky, ktoré zabezpečovali potomstvo.
Dano Heriban sa stal čestným občanom mesta Martin in memoriam. Cenu prevzali jeho rodičia Čítajte „Aj počas výskumu mi ženy z iných regiónov vraveli, že len čo im začali rásť prsia, každé ráno ich otec zväzoval do plátna, aby boli potlačené,“ vysvetľuje Dudková s tým, že to bolo vidieť aj na strihu živôtikov, tzv. lajblíkov.
V tomto sa však Turčianky odlišovali. „Mali košele s hlbokým výstrihom, aj vrchný lem lajblíka končil nižšie než väčšina živôtikov na Slovensku,“ spresňuje. Ako dodáva, ženy nechodili takto odhalené a cez veľký výstrih si uväzovali šatku.
Modrotlačový kabátik z dedinky Háj. (zdroj: Eva Dudková)Ľud v tunajších končinách odolal aj modrotlači, ktorá v 18. a 19. storočí prenikla na územie Slovenska. Zvyklo sa hovoriť, že celé dediny zrazu omodreli.
Pralo sa totiž len pred veľkými sviatkami a modrotlač bola veľmi praktická na údržbu.
„Ženy si z nej začali robiť kabátiky, šatky, zástery, sukne, lajblíky. Aj v Turci sme mali významných modrotlačiarov a bol celkom zázrak, že úplne „omodreli“ len dve dediny, Dubové a Háj, chodili v celých kompletoch. Ostatné dediny po modrotlači siahali málo, čo je nevídané oproti iným častiam Slovenska,“ vraví Eva Dudková.
Ako dodáva, ľudia v zime používali skôr vlnené látky a v lete domáce plátno.
Prezliekli sa do mestského odevu
V Turci boli ľudia špecifickí aj tým, že prestali nosiť kroje medzi prvými na Slovensku.
