VRÚTKY. Klub slovenských turistov vo Vrútkach oslavuje 100-ročnicu a v rámci spomienok boli v priestoroch knižnice vo Vrútkach vystavené kroniky klubu. Tu sme sa aj my, bývalí členovia stretli a dohodli si samostatný príspevok k oslavám.
Naša partia pôsobila veľmi intenzívne v 80.–tych rokoch. Stretávali sme sa v stredu v Sokolovni, dohodli sme program na víkend, určili vedúceho. Veľmi nám pomáhalo aj „reži“ cestovné na vlaky. Stávalo sa, že na akciu prišlo aj 40 ľudí.
Zúčastňovali sme sa výstupov, prechodov, ročníkových akcií, zrazov, boli sme zapálení, nadupaní, dobrá parta. Pohoria na Slovensku sme spoznávali najviac, no aj v okolitých krajinách a zorganizovali sme aj prechody pohorí Fagaraš v Rumunsku, Rilu a Pirin v Bulharsku, Júlske Alpy v Slovinsku.

Spájala nás aj prenajatá chata „Borka“ v Jasenskej doline, ktorú sme si prácne, podľa vlastných návrhov a vo vlastnej réžii upravovali, zdokonaľovali. Narobili sme sa, nasmiali, po večeroch sme sedeli pri ohni, vymýšľali nové túry, plánovali, zabávali sa. Bez elektriny, so studničkou a pri potoku, ďaleko od všetkého.
V tej dobe bolo len málo víkendov, sviatkov či dovolenky, ktoré by sme neboli niekde v horách.
Všetko toto sme si pripomenuli na stretnutí vo vodáckej základni v Nemeckej, ktorú vlastní naša parťáčka. Stretlo sa nás 16 a dva dni sme prezerali kroniky, osobné zápisky, fotky, na ktorých sme sa niekedy sami nepoznali, pospomínali sme na zážitky, ako to bolo, čo sa stalo, čo sme dokázali.
Ale hlavne zasa bolo veselo, príjemne tak, ako keď sa stretnú tí, ktorých spájal a stále spája rovnaký záujem. Hory vytvárajú priateľstvá na celý život.

Aj keď už len málo z nás je aktívnych, 100. výročie nás inšpirovalo k takejto akcii. No a nezabudli sme ani na našu „starú“ lásku a vyšli sme si na vyhliadku nad obcou, boli sme pri pamätníku a tiež v malej jaskyni pri našej základni.
Veríme, že aj naša veľmi silná skupina prispela vtedy k úspechom vrútockej turistiky. A bola aj pekným darom k tomuto jubileu. Pre nás určite.