MARTIN. Pre Petra Ďungela, jedného z najskúsenejších hráčov aktuálneho kádra Fomatu, je súčasné pôsobenie v drese nášho tímu už druhou martinskou kapitolou. Prvú napísal v rokoch 2013 až 2017, keď v metropole Turca odohral viac ako sto stretnutí, v ktorých nastrieľal 39 gólov.
V tretej lige nie je slabý súper
Potom skúsil šťastie vo vyšších súťažiach konkrétne v Pohroní, Ružomberku či Liptovskom Mikuláši. Vďaka angažmánu v Stal Mielec si vyskúšal tiež poľskú Ekstra-klasu. Do Martina sa vrátil pred štartom minulého ročníka, pričom predtým strávil polrok v druholigovej Považskej Bystrici.
„Do Martina som sa tešil. Chcel som si opäť zahrať s bratom, pričom pri rozhodovaní veľmi zavážilo i to, že v klube pôsobia moji bývalí spoluhráči Mišo Hanek a Aďo Romančík,“ vrátil sa jeden a pol roka dozadu Peter Ďungel.
Ako ďalej priznal nedávno skončená jeseň bola dosť náročná. V tretej lige totiž nie je slabý protivník a ak chce byť tím úspešný vo všetkých dueloch, musí ísť na maximum.
Tréner sa vrátil i k odchodu Mlynára, Sivou prístup zamotal hlavu aj lekárom Čítajte „Pár bodov sme stratili zbytočne, ale v drvivej väčšine stretnutí sme dokázali súperom herne konkurovať. Máme poctivé, pracovité mužstvo a na tom sa dá stavať,“ myslí si 31-ročný ofenzívny krídelník.
V prvej polovici ročníka sa ani jemu nevyhli zdravotné problémy, pre ktoré musel niekoľko súbojov vynechať. Najmä v závere jesene sa však dostal do solídnej formy a predvádzal výkony, ktoré sa od futbalistu jeho formátu očakávajú.
„V posledných kolách som sa cítil na ihrisku dobre. Dôležité ale je, aby som zostal zdravý, to je základ,“ trafil klinec po hlavičke.
Bratia prajú jeden druhému
V kabíne sa po dlhšom čase stretol s bratom Tiborom, pričom práve Peter mal prsty v tom, že jeho mladší súrodenec prišiel v roku 2016 do Fomatu.
„Ten čas letí, už je to poriadne dávno. Z Tibora sa stal kľúčový hráč tímu, jeho líder a kapitán. Stále je veľmi rýchly a preto bola škoda, že pri zraneniach viacerých chalanov musel hrať na stopérskom poste. Nehral tam vôbec zle, no bolo cítiť, že jeho presunom utrpela naša hra na krídle,“ pokračuje.
S bratom zvyknú spoločne rozobrať jednotlivé zápasy, bavia sa o veciach, ktoré sa na ploche darilo zvládať, a takisto si vedia zanalyzovať, kde je priestor na zlepšenie. Medzi súrodencami nepanuje ani žiadna prehnaná rivalita.
„Nejaké podpichovačky občas sú, to už patrí k veci. V prvom rade si však jeden druhému prajeme,“ dodal na záver Peter Ďungel.
