VRÚTKY. Vrútočania si pripomenuli osobnosti, ktoré sa zaslúžili o založenie a činnosť Spolku Katolíckeho kultúrneho domu (SKKD). Jeho história siaha do roku 1924.
Otcom myšlienky založiť spolok je Ján Komora, vrútocký farár a kanonik, ktorý citlivo vnímal politickú a kultúrno-spoločenskú situáciu, tiež únavu a skleslosť farníkov. Spolok s niekoľkými farníkmi založil 9. novembra 1924 a stal sa jeho prvým predsedom.
Na budovu urobili zbierku
Na zakladajúcom valnom zhromaždení 127 členovia prijali plán na získanie domu, z ktorého by sa šírila slovenská kultúra, zvyšovala mravná úroveň a to prednáškami, spevom, hudbou a divadelnými predstaveniami.
Aby spolok mohol získať nejakú budovu, začal zbierať peniaze nielen vo Vrútkach, ale aj po celom Slovensku. Podarilo sa to až za nasledovného farára Juraja Mika. V roku 1937 vďaka aktivite Jána Pavlíka a niektorých členov spolku sa podarilo pod budovu nájsť a kúpiť vhodný pozemok.
Posvätenie základného kameňa bolo 11. júla 1937 a za neuveriteľne krátky čas - behom štyroch mesiacov - budova už stála. Prvé divadelné predstavenie na jeho javisku odohrali 20. novembra 1937, a to drámu Ferka Urbánka Sionitka.
Hru režírovali divadelní ochotníci Ján Pavlík a Koloman Slafkovský. Ich mená sú späté s kultúrnym domom a divadelnými hrami či už ako ich autori, režiséri, herci, či organizátori a dokumentaristi.
Môjho otca vzali od rodičov do Nemecka na prevýchovu, spomína autorka knihy Nemecká krv Čítajte Mali vlastnú hudobnú kapelu i divadlo
V tomto čase na Vrútkach pôsobil vo farnosti aj mladý kaplán Imrich Füzy, ktorý sa aktivizoval pri výstavbe Katolíckeho kultúrneho domu, a organizovaní spolkového života mládeže.
Neskôr musel emigrovať a po roku 1991 významne podporoval renováciu a život v kultúrnom dome. K spolkovému životu významne prispel ďalší ochotník Štefan Priehradný. Od mladosti sa venoval ochotníckemu divadlu ako režisér, dramaturg, výtvarník či maskér. Zameriaval sa hlavne na mládež a deti.
Po kaplánovi Füzym prevzal vedenie mládeže kňaz Anton Veselovský. V roku 1943 založil Cirkevný spevokol, aby spevom prispeli k sláve Božej a obveselili ľudské srdcia. Mládež viedol k úcte k rodičom a starším.
Pri Katolíckom kultúrnom dome pôsobila hudobná kapela pod vedením Rudolfa Bónu. Tvorili ju mládežníci – Ivan Bohucký, Aladár Karvay, Ivan Kavec, neskôr Vladimír Kavec. Rudolf Bóna je autorom mnohých tanečných piesní a operiet.
Nie je to dobrá vizitka, kritizujú Turčania. Pešia zóna je zahltená každé ráno kopou odpadu Čítajte Po vojne o budovu prišli
Vojna neobišla ani kultúrny dom. Otrasy, explózie a aj zdemoralizované ruky vojsk pripravili ho o podstatnú časť inventára. Odhadnutá škoda bola vysoká, napriek tomu spolok nedostal žiadne odškodné, ale svojpomocne a za všeobecného utrpenia dal dom do chodu, aby slúžil svojmu poslaniu. No nie na dlho.
Počas minulého režimu katolíci upadli na celé desaťročia do nemilosti. Tŕňom v oku bol aj Spolok Katolíckeho kultúrneho domu a jeho dom. V marci 1948 bola činnosť SKKD zakázaná a do roka bol Katolícky kultúrny dom vyvlastnený.
Tieto ťažké a smutné časy s členmi spolku prežíval vrútocký kňaz Anton Prokein. Prosil, žiadal patričné úrady, aby aspoň kultúrny dom bol ponechaný v dovtedajšej správe, ale bol to len hlas volajúci na púšti.
S deťmi zostala sama. Uživiť rodinu z jedného platu nebolo to najťažšie, vraví Veronika Čítajte Železničiari „kulturák“ zveľadili
Prvé roky dom patril Československému zväzu mládeže vo Vrútkach, neskôr, od júla 1965 na základe rozhodnutia Krajskej odborovej rady v Žiline budova bola pridelená železnici, ktorá v nej zriadila závodný klub ROH.
Železnica sa na rozdiel od mládežníkov o kultúrny dom starala. Dobudovala vestibul, toalety vo vestibule, sálu na poschodí a upravila strechu. Udialo sa to pod vedením vrútockého staviteľa a architekta Jozefa Kozu.
Po roku 1989 boli snahy, aby sa stará krivda napravila a budova sa vrátila pôvodnému majiteľovi. Z iniciatívy Jána Ďuricu, miestneho farára, bol vytvorený prípravný výbor obnovenia SKKD v zložení Ing. J. Ramšík, Milan Bičan, I. Kevický a Róbert Zacharides.
Tento výbor podal žiadosť o zaregistrovanie zrušeného Spolku Katolíckeho kultúrneho domu, čo bolo Ministerstvom vnútra SR schválené 9. novembra 1990.
Bola terčom kritiky, teraz by sa mala vyrovnať iným. Martin plánuje bohatšiu výzdobu stromu Čítajte O vrátení budovy rozhodol súd
Po zdĺhavých jednaniach a nakoniec cestou súdu došlo k k rozhodnutiu o vrátení budovy od 1. septembra 1991.Významne k tomu pomohol právnik Milan Strelec. Na prvom valnom zhromaždení 17. septembra 1991 bol za predsedu SKKD zvolený Vít Tužinský.
Podpredsedom sa stal Peter Kašuba, tajomníkom Milan Bičan, hospodárom Stanislav Pavlík, ktorého po roku vystriedal Štefan Priehradný.
Valné zhromaždenie odsúhlasilo darovanie budovy Katolíckeho kultúrneho domu vrútockej farnosti reprezentovanej farským úradom. Farský úrad bezplatne prenajal Katolícky kultúrny dom SKKD.
Vrátená budova bola zanedbaná, zatuchnutá, ošarpaná a zadymená. SKKD objednal rekonštrukciu kotolne, pričom boli zamenené pece na pevné palivo za plynové kotly, opravili sa podlahy v kuchyni, vymaľovala sála, opravili parkety, okenné rámy.
Aby bol zabezpečený finančný príjem na zachovanie činnosti SKKD a zabezpečenie prevádzky budovy, koncom roka 1993 bolo odsúhlasené podnikanie spolku, a to zriadením predajne potravín, espressa.
Farníci opravovali nezištne
Od roku 1994 sa začala generálna rekonštrukcia budovy, ktorá trvá dodnes. Mnohé práce farníci vykonali nezištne vo svojom voľnom čase. Zvlášť v prvých rokoch, každý z nich bol originálny a prinášal to, čo vedel a mohol.
Farár Vít Tužinský každý týždeň oznamoval, kto sa zúčastnil brigád a k čomu priložil svoju ruku.
Chránený živočích nachádza úkryt aj v turčianskych kostoloch, do bytu vletí len v núdzi Čítajte Okrem brigádnickej činnosti treba spomenúť mnohé spoločenské a duchovné aktivity, napríklad besedy o prečítaných náboženských knihách, rozhovory o viere, akadémie, farské zábavy, Štefanské zábavy a detské karnevaly, ktoré trvajú do súčasnosti, divadelné predstavenia našich divadelných ochotníkov alebo hostí, výstavy obrazov, ľudových remesiel, betlehémov.
Každý dostal šálku a publikáciu
Na oslavy 100. výročia prišlo viac ako sto členov spolku. Podujatiu predchádzala slávnostná svätá omša. Hlavným celebrantom bol Pavol Pečko, concelebranti vrútocký farár Jaroslav Dekan a kaplán Lavro Volf.
Pavol Pečko vo svojej homílii zvlášť vyzdvihol osobnosť Víta Tužinského, ktorý počas pôsobenia vo vrútockej farnosti významne ovplyvnil funkčnosť kultúrneho domu.
Počas svätej omše účinkoval Chrámový spevokol pod vedením dirigenta Viliama Majdu. Spevokol oslavy otvoril slovenskou hymnou. Popoludnie slávnostným prípitkom a privítaním prítomných otvoril predseda predstavenstva SKKD Peter Kašuba.
Program pokračoval folklórnym vystúpením tanečníkov folklórnej skupiny Kalužiar. Prítomní po spoločnej modlitbe prisadli k prestretému stolu. Okrem večere čakala na nich aj veľká tortová kniha, z ktorej každý rád ochutnal. Druhá časť programu bola venovaná videoprojekcii, kde boli premietnuté akcie a aktivity počas uplynulých rokov.
Mária Bičanová, členka Literárneho klubu Mateja Zaťka, zas spracovala dokumentáciu o významných osobnostiach pôsobiacich v SKKD od jej založenia. Okrem tejto publikácie obdržal každý účastník osláv šálku s logom osláv.
Členovia, ktorí boli v spolku celých 33 rokov od jeho obnovenia, dostali fľašku dobrého vína. Ďalej sa už oslava niesla v duchu priateľskej a radostnej atmosféry.
