MARTIN. Má len jeden a pol roka a už je interšampiónom v štyroch krajinách. Dalmatínec Bond Royal Canis Dynasty, ktorého majiteľkou je Martina Gendová z Martina, žne úspech na súťažiach už od šteňaťa. Je juniorským šampiónom krásy Poľska, Maďarska, Chorvátska a Slovenska.
Koniec októbra bol pre neho prelomový a zároveň bol novým míľnikom. Bond po prvýkrát získal titul Best of Breed na medzinárodnej výstave Danube Cacib v bratislavskej Inchebe.
O tom, že má Martina Gendová dobrý vkus, čo sa týka krásy psov, svedčí aj fakt, že jej polročná fenka Quireen Joliot získala na tej istej súťaži titul slovenská šampiónka krásy šteniat.
Quireen patrí k plemenu pekinský palácový psík, v skratke pekinéz, ktorý je typický svojím aristokratickým správaním.
Dvojročný čiernosrstý pekinéz Arés za nimi v ničom nezaostáva. Je tiež šampiónom krásy na Slovensku, v Maďarsku a Chorvátsku. Aktuálne ešte ukončuje šampionát v Poľsku.
Z pôvodne obytnej zóny sa stala rušná ulica. Vodiči obchádzajú kolónu pomedzi paneláky Čítajte Karavan, deti a psy
Príbeh milovníčky psov Martiny Gendovej sa začal ešte v detstve. Azda jej nenaplnená túžba mať psíka spôsobila, že dnes býva v dome s manželom, tromi malými deťmi a tromi psami, ktoré sú pevnou súčasťou rodiny.
Až takou, že si zadovážili karavan, aby ich mohli na svojich cestách po Slovensku i v zahraničí brať všade so sebou. Nemusia tak riešiť ubytovanie a môžu byť na cestách flexibilnejší.
„Tento rok sme spojili chodenie na výstavy s dovolenkou v Chorvátsku. Boli sme tak dva týždne pri mori,“ rozpráva psičkárka z Martina o životnom štýle rodiny. Z Chorvátska si temperamentný Bond priniesol titul šampióna.
Pekinský palácový psík je na Slovensku vzácne plemeno. (zdroj: archív MG)Stodruhý dalmatínec
Bondova cesta k jeho majiteľke však nebola jednoduchá. Mladá žena hľadala dlho psíka, ktorý by sa k nej hodil povahou aj výzorom. Jej manžel Peter dostal ako malý chlapec od rodičov pekinéza. Obľúbil si ho a už ho nepustil. Je to plemeno jeho života. Martina Gendová si však musela k tomuto psíčkovi hľadať cestu.
„Nebolo to tak, že by som sa zaľúbila do tohto plemena hneď. Trvalo mi to niekoľko rokov, ale mám ho rada,“ spomína na prvé roky s pekinézom. Ona sama však cítila, že k sebe potrebuje iný typ psa. So svojimi malými deťmi každý večer sledovali rozprávku 101 dalmatíncov, lebo ich to veľmi bavilo. A bolo už len otázkou času, že jej napadlo, že by to bolo dobré plemeno pre ňu i jej blízkych.
Dalmatínsky pes je plemeno, ktorému netreba veľa. Treba však rátať s tým, že je veľmi aktívny a potrebuje pohyb. A potrebuje ho dosť.
Pes na hlavnej
S Bondom chodievali na súťaže od šteniatka, čiže odkedy ho dostali. „V čerstvých piatich mesiacoch som rozmýšľala nad prvou výstavou. Netušila som, do čoho idem. A začalo ma to baviť. Spočiatku sme chodili po Slovensku. Ako sme tu vyzberali šampionáty, začali sme cestovať aj do zahraničia. Bond je juniorským šampiónom v štyroch krajinách. Teraz budeme pokračovať v kategórii dospelých psov, aspoň dúfam,“ prezrádza chovateľka najbližšie plány.
Vo Valčianskej doline sa pokúsia o rekord, bežať sa bude v mikulášskej čiapke Čítajte Na súťažiach sa hodnotí na psoch kadečo. Musia byť napríklad dobre osvalené, musia sa vedieť krásne predviesť v behu. Ako temperamentné plemeno potrebuje byť dalmatín rýchly a svižný. Aj preto s ním jeho majiteľka pravidelne chodieva po hlavnej ceste na lúky do Žabokriek. Bond uteká popri jej bicykli a ona mu absolútne dôveruje.
Dalmatínec sa oficiálne radí medzi poľovné plemená. Bol vyšľachtený na lov malej zveri, ako sú zajace a hraboše. Keď sa v Bondovi prebudí vrodený inštinkt, rozbehne sa po poli za nimi, ale vždy sa vráti. Ešte nič neulovil. Srny tiež už párkrát vyplašil. So sliepkami na dvore vychádza v pohode, to skôr menšie psy ich naháňajú.
Nie je bodka ako bodka
Pri dalmatíncoch sa na súťažiach pozerá bodkovanie. Veľmi dôležité je rozmiestnenie i veľkosť bodiek. Príliš veľká čierna škvrna? Tak to je zle. Keby nemal bodky ? Aj to je zle. Ďalej porota posudzuje rovný chrbát a chvost dohora.
(zdroj: archív MG)„Na výstave sú psy rozdelené do rôznych FCI skupín. Sú to všetko čistokrvné psy s papiermi, ktoré majú rodokmeň. V súťaži ide o to, aby pes spĺňal tie najlepšie štandardy plemena. U každého z nich sa hodnotí niečo iné. Je to v podstate ako súťaž krásy. Naše psy sú spoločenské psy. Nie sú pracovné, nemusia podať výkon, ale musia byť pekné. Musia spĺňať, čo majú. A musia mať aj pekné prevedenie,“ vysvetľuje Martina Gendová princíp psích výstav.
Na výstave predvádza hendler psa v kruhu a mal by ho vedieť previesť pekne. Výstava psov je vnímaná ako spoločenská udalosť, preto musí byť aj spoločensky upravený. Výhodou je, ak si vyberie také oblečenie, pri ktorom vynikne jeho pes. Preto si Martina Gendová volí najčastejšie červenú farbu. Hodí sa k dalmatínovi i pekinézom.
Tréning v obchodnom centre
Na súťažiach sa u každého psa porotca pozerá aj na zhryz. Dôležité je preto absolvovať špeciálny tréning. „Keď pes dostane povel „Zuby!“, musí ukázať zuby. A musí to strpieť. Nesmie šteknúť na rozhodcu. Pred súťažou som sa preto, keď sme boli na prechádzke vonku, cudzích ľudí pýtala, či by mu pozreli zuby,“ dodáva sympatická trénerka.
Kvôli výstavám je dôležité, aby bol pes socializovaný. Našťastie, Bonda brávala jeho majiteľka odmala všade. Pred súťažou s ním bola trénovať v obchodnom centre, kde je vstup povolený aj pre psy.
Roky slúžila chorým deťom. Známu vilu v Turci plánujú prenajať Čítajte Výstavy sa konajú v halách, kde je dvetisíc psov a množstvo ľudí. A pes musí byť v takomto rušnom prostredí pokojný. „Väčšinou je to tak, že keď som ja v pohode, aj pes je v pohode,“ hodnotí situáciu majiteľka.
Farba nevadí
Mladá sučka Quireen, ktorá je len polročným šteniatkom, dáva o sebe vedieť vždy, keď sa niekto priblíži k ich bráničke. Ako hovorí jej šťastná majiteľka, ešte ju treba socializovať. Pekinský palácový psík je špecifické plemeno. Na Slovensku je za ostatné roky málopočetné. A práve Martina Gendová a jej manžel Peter Genda chcú zvýšiť povedomie o týchto síce vzrastom malých, ale inteligentných, hrdých a sebavedomých psíkoch.
„Tento rok sme k Arésovi dokúpili aj fenku, aby sme mohli začať s chovom. Arés je už dospelý, dvojročný. Jeho srsť je síce čierna, ale tá farba vôbec nevadí. Aj fenka Quireen má vzácnu farbu srsti, takú dočervena. Takýchto psíkov je veľmi málo. Všetky naše psy, čo máme, sú posledné psy z vrhu. Dostali sme sa k nim, nevieme ani ako. A sú úžasné,“ radosť zo psov dýcha v každom slove chovateľky.
Pekinéz je nenáročný psík. Treba ho len venčiť, pomojkať, aspoň raz za týždeň vyčesať, aby nemal dredíky. A nechodiť s ním na Maguru každý týždeň. Vhodný je aj k malým deťom, hoci sa často hovorí, že pekinéz nie je k deťom. Ideálne ale je, keď príde pekinéz k deťom, nie naopak. Keď je pekinéz prvý, myslí si, že on je tým dieťaťom.
Martinčanka so svojimi psami vyhráva súťaže krásy. (zdroj: MG)Absolútni parťáci
S dvojročným Arésom si stihla energická majiteľka urobiť aj canisterapeutické skúšky. Canisterapia je forma terapie pozitívnym pôsobením zvieraťa na psychiku človeka.
Tento veľmi pekný čierny pekinéz je pripravený pomáhať deťom alebo dôchodcom v domovoch služieb. Okrem toho sa aj on predviedol na výstavách.Deti manželov Gendovcov, trojročný Riško, päťročná Lucka a sedemročný Lukáš, zdedili krásny vzťah k psom po svojich rodičoch.
„Sú to absolútni parťáci. Pomáhajú zatiaľ takým spôsobom, že sa s nimi hrajú, trénujú v rámci svojich schopností, dávajú im žrať. Lukáško bol už dvakrát na výstave, vystavil pekinéza,“ vyratúva mama aktivity svojich ratolestí.
Martinská nemocnica je tretia najlepšia na Slovensku, aj vďaka nízkej úmrtnosti Čítajte Keď boli v Sládkovičove na špeciálnej výstave pekinézov, zapojili sa do súťaže Dieťa a pekinéz. Lucka tam po prvýkrát predstavila šteniatko Quireen. A vyhrali spolu pohár a aj medailu.
V budúcnosti sa chcú manželia Gendovci venovať chovu pekinézov a dalmatíncov dokopy. V súčasnosti už rozmýšľajú nad názvom chovateľskej stanice.
